Počas niekoľkomesačnej diskusie chce ministerstvo zbierať názory na to, ako by výdavkové stropy mali na Slovensku v budúcnosti vyzerať. Diskusiu má pritom odštartovať nová štúdia Inštitútu finančnej politiky.
Ministerstvo financií otvára odbornú diskusiu o výdavkových stropoch. Jeho Inštitút finančnej politiky (IFP) totiž vydal štúdiu o možnej podobe výdavkových stropov v podmienkach Slovenska. Minister financií Peter Kažimír si od nej v najbližších mesiacoch sľubuje otvorenú diskusiu, ktorá by mala podobu budúcich výdavkových stropov formovať.
Reálne zavedené však zrejme tak skoro nebudú. Po tejto diskusii má totiž podľa ministra nasledovať fáza ich testovania na reálnych dátach, ktorá môže trvať niekoľko rokov. Následne sa má toto testovanie vyhodnocovať a nasledujúce vlády sa na základe výsledkov budú môcť rozhodnúť, či a v akej forme výdavkové stropy zavedú.
Cesta späť je ťažká
Šéf rezortu financií totiž tvrdí, že zavádzať ďalšiu automatickú reguláciu do slovenských verejných financií si vyžaduje dôslednú prípravu a testovanie. Z takýchto prijatých opatrení sa totiž neskôr pre vysoké reputačné náklady veľmi ťažko cúva, čo ukázala aj nedávna debata o možnom uvoľnení dlhovej brzdy. Kažimír pritom aj v súčasnosti trvá na tom, že so zavedením výdavkových stropov by nesúhlasil, kým by sa ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nezmenil.
Že by výdavkové stropy prijal už súčasný vládny kabinet, si tak minister predstaviť nevie. „My nie sme v stave, aby sme prijali zákon, ktorý by bol otestovaný. My nemáme dostatok informácií o tom, ako by tieto stropy v reálnom svete fungovali,“ dodal. Reálne rozhodnutie o zavádzaní výdavkových stropov tak už bude na budúcich vládach.
Otvorených je viacero otázok
Analytici rezortu financií si od niekoľkomesačnej odbornej diskusie o výdavkových stropoch sľubujú napríklad odpovede na otázky, či výdavkové stropy naviazať agregovane na celý rozpočet alebo na jednotlivé kapitoly. Diskusia má smerovať aj k tomu, do akej miery by mali byť výdavkové stropy záväzné a akú flexibilitu pri správe verejných financií umožňovali. Vo svojej štúdii pritom vychádzajú aj z medzinárodnej praxe. Výdavkové stropy sú už zavedené napríklad v Holandsku, vo Fínsku, či v Rakúsku.
Rezort financií avizoval prípravu na testovanie výdavkových stropov od roku 2019 už v Národnom programe reforiem, ktorý poslal na jar tohto roku do Bruselu. Výdavkové stropy majú za cieľ ohraničiť objem výdavkov, ktoré budú v stanovenom rozpočtovom období pod kontrolou vlády. Zabrániť sa tým má napríklad v dobrých časoch prejedaniu dodatočných rozpočtových príjmov, takisto majú ale zvyšovať tlak na efektívnejšie využívanie zdrojov, ktoré má vláda k dispozícii.
