Prvé oficiálne odhady vývoja slovenského hospodárstva po vypuknutí pandémie koronavírusu naznačujú radikálne spomalenie nášho exportu. Podľa pravidelného mesačného odhadu vývoja ekonomiky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by sa totiž vývoz tovaru zo Slovenska mohol v druhom kvartáli prepadnúť až o 4,7 %. Pôvodné očakávania z poslednej makroprognózy rezortu financií pritom počítali naopak s rastom o 4,5 %.
Rozpočtová rada však upozorňuje, že zatiaľ vychádza iba z predbežných údajov očakávaní v Nemecku, presnejšie dáta budú prichádzať v nasledujúcich týždňoch. Aktuálne dáta však naznačujú, že po relatívne sľubnom začiatku roka príde rázny prepad. Odhad rastu hrubého domáceho produktu na prvý štvrťrok totiž ešte potiahli silné januárové tržby v odvetviach. „Po slabom decembri sa v januári opäť oživila aktivita v priemysle a stavebníctve, dáta z tržieb tak po dlhšom čase mali k odhadu hrubého domáceho produktu pozitívny príspevok,“ uvádza RRZ.
Medziročný rast sa môže blížiť k dvom percentám
Medzikvartálne by tak podľa rady mohla ekonomika v prvom štvrťroku rásť o 0,6 % a v medziročne o 1,9 %. Aktuálne tak rozpočtová rada odhaduje na prvý kvartál o 0,4 percentuálneho bodu rýchlejší medziročný rast ako vládni analytici vo februárovej makroprognóze.
Na konkrétne prognózy vývoja hospodárstva ako takého na druhý štvrťrok si však budeme musieť počkať. „Aktuálne nemáme ešte žiadne ‚tvrdé‘ dáta z vývoja ekonomiky, ktoré by odrážali zastavovanie výroby v súvislosti s pandémiou. Parciálnym indikátorom sú očakávania akciových trhov, ktoré postupne posúvajú odhad rastu hrubého domáceho produktu nadol,“ konštatuje rozpočtová rada.
Koronavírus zrejme zhorší slovenský deficit o miliardy eur
Slovenský boj proti koronavírusu bude zrejme stáť rozpočet miliardy eur. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž pripravili prvú verziu dokumentu s vyčíslením dopadov koronavírusu na verejné financie, podľa ktorej už pri mesačnom trvaní zavedených opatrení dosiahne negatívny vplyv na saldo verejných financií 1,9 miliardy eur, čo sú 2 % hrubého domáceho produktu. V scenári trojmesačného trvania opatrení by verejné financie prišli o takmer 5,2 miliardy eur, teda deficit by sa zhoršil o 5,9 % hrubého domáceho produktu.
Analytici rozpočtovej rady však upozorňujú, že zatiaľ ide o predbežný dokument, ktorý sa bude postupne aktualizovať. Nepočíta totiž napríklad ani s možnosťou využitia eurofondov na sanovanie dopadov koronavírusu, o ktorom sa momentálne hovorí, ktoré by napríklad mohli Slovensku aj so spolufinancovaním pomôcť až sumou 2,4 miliardy eur. Navyše makroekonomické scenáre zatiaľ nepočítajú ani so silnejším vplyvom vládou avizovaných opatrení na stabilizáciu ekonomiky.
Navyše, vplyv opatrení na saldo rozpočtu verejnej správy môže byť nižší aj v prípade presmerovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré sú rozpočtované na iné účely. „Zatiaľ však nemáme informácie, či a v akom rozsahu k takýmto realokáciám prostriedkov dôjde,“ uvádza sa v materiáli.
V prípade, že nedôjde k zapojeniu eurofondov, ani k realokácii prostriedkov štátneho rozpočtu alebo efekty z podporných opatrení vlády nebudú viesť k zásadnej zmene ekonomického vývoja, hrubý dlh sa podľa rozpočtovej rady na konci roku 2020 môže pohybovať v rozpätí 51,6 až 60,6 % hrubého domáceho produktu v závislosti od konkrétneho scenára. „V prvom scenári by dlh prekročil druhé sankčné pásmo dlhovej brzdy, v druhom scenári by prekročil štvrté sankčné pásmo a v treťom scenári by bol nad horným limitom dlhu,“ dodáva rada.
