Andrej Kiska podpísal novelu zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorá vznikla na podnet rezortu financií.
Prvé zmeny v protischránkovom zákone, ktorý je účinný iba od 1. februára tohto roku, sa definitívne stanú realitou. Prezident SR Andrej Kiska v stredu podpísal novelu zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorá vznikla na podnet rezortu financií. Pri príprave novej emisie štátnych bondov sa totiž zistilo, že aplikácia zákona na zahraničných investorov pri emisii štátnych dlhopisov na medzinárodnom trhu by mohla spôsobovať problémy. V konečnom dôsledku by to mohlo skomplikovať financovanie slovenského dlhu v zahraničí. Ministerskí pracovníci na to prišli pri príprave emisie, ktorá sa má uskutočniť už v marci, preto sa materiál prerokúval v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela bude účinná po vyhlásení v Zbierke zákonov
Novela, ktorú predkladalo ministerstvo spravodlivosti, tak z vecnej pôsobnosti zákona vylučuje obchody štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) súvisiace s riadením štátneho dlhu na medzinárodných trhoch. Zároveň sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú aj niektoré obchody Národnej banky Slovenska (NBS). Ide o obchody, ktoré zase súvisia s výkonom menovej politiky eurozóny, ktoré centrálna banka realizuje na medzinárodných trhoch. Účinnosť novely zákona je stanovená dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Protischránkový zákon, ktorý je účinný od 1. februára tohto roka, má zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. Zákon o registri partnerov verejného sektora upravuje pre firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Okrem toho sú firmy povinné zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Daňové správy budú viac spolupracovať
Prezident Andrej Kiska v stredu podpísal aj novelu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Podľa nej budú musieť nadnárodné korporácie predkladať správy o svojom pôsobení v každej krajine Európskej únie, kde podnikajú. Novelou sa do slovenskej legislatívy transponuje smernica Európskej únie. Jej cieľom je podľa ministerstva financií zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií. Novela nadobudne účinnosť 1. marca 2017.
Materské spoločnosti nadnárodných skupín budú musieť podľa zákona zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií ako napríklad výšku výnosov, zisku pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie. Opatrenie sa bude dotýkať nadnárodných koncernov, ktorých ročný obrat je minimálne 750 mil. eur, čo podľa rezortu financií znamená, že by to malo mať minimálny dopad na slovenské materské spoločnosti.
