Pre zníženie vplyvu koronakrízy na finančnú stabilitu je dôležité, že bankový odvod bol zrušený. Konštatuje to vo svojej Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2019 Národná banka Slovenska. Ak by bankový odvod zostal v platnosti, s veľkou pravdepodobnosťou by banky museli odviesť prostriedky vo výške, ktorá by presiahla ich zostávajúci čistý zisk, a to už pri poklese ziskovosti o 55 % a viac.
Bankový odvod by navyše zvyšoval cenu zdrojov, ako aj znižoval atraktivitu domácich bánk v očiach ich materských skupín. Ak by bankový odvod nebol zrušený, zhoršenie vnímania materskými skupinami by v súčasnej situácii znamenalo podľa národnej banky možné obmedzenie podpory financovania slovenskej ekonomiky a následný hlbší prepad do recesie. „Zrušenie bankového odvodu spojené s dohodou o podpore financovania ekonomiky je dôležitým faktorom pre udržanie finančnej stability,“ konštatuje centrálna banka.
Zisk výrazne klesol
Zisk bankového sektora v prvých piatich mesiacoch tohto roka medziročne poklesol až o 66,4 % na 100,2 mil. eur. Ku koncu roka 2019 bol pritom zisk ešte relatívne stabilný, dokonca s miernym rastom. Dôležitým faktorom prepadu zisku bolo podľa centrálnej banky zdvojnásobenie sadzby bankového odvodu, bez ktorého by bol prepad zisku takmer o tretinu menší. Vzrástli aj náklady na príspevky do rezolučného fondu. Druhým významným faktorom bol nárast nákladov na kreditné riziko. Dôvodom bol zvýšený objem úverov, pri ktorých bol zaznamenaný alebo sa predpokladá nárast kreditného rizika, hoci zatiaľ ešte neboli zlyhané.
Viaceré banky zároveň obozretnejšie pristupujú k tvorbe opravných položiek. „Oproti nedávnej minulosti sa negatívne na vývoji zisku prejavila aj vyššia tvorba opravných položiek, čo môže byť jeden z dôsledkov koronakrízy,“ uviedol analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Avšak podľa centrálnej banky sú banky na Slovensku na krízu dobre pripravené. Majú dostatok kapitálu a likvidity, čo je podľa nej prvý dobrý predpoklad na zdolanie krízy.
Rizikom sú nesplácané úvery
Rizikom pre banky sú nesplácané úvery, a teda nárast zlyhaných úverov. Vláda prijala rôzne opatrenia, aby tieto zlyhané úvery nezačali rásť hneď. Čiže negatívny jav sa neprejaví okamžite, no národná banka predpokladá, že sa prejaví v budúcom roku. Najmä ak by významnejšia časť dlžníkov po ukončení obdobia odkladu splátok mala ťažkosti s opätovným splácaním. V takom prípade by banky museli odpísať dokonca aj časť zaúčtovaných, ale kvôli odkladu nesplatených, úrokov za rok 2020. Ďalším vážnym rizikom je riziko zhoršenia dostupnosti financovania, čo je pre oživenie ekonomiky kľúčové. Prvá reakcia bánk na krízu bolo totiž sprísnenie poskytovania úverov.
