Obchodovali ste v predchádzajúcom období s kryptomenou a podarilo sa vám aj slušne zarobiť? Nezabúdajte, že štát na vás myslí a očakáva, že tieto príjmy zdaníte. Ako na to sa dočítate v našej poradni.
Kryptomeny sú novým fenoménom aj na finančnom trhu. Okrem možností nevídaného a rýchleho zhodnotenia investície, či hrozby bleskového pádu, však so sebou prinášajú aj nové otázky ohľadom ich účtovania či zdaňovania. Myslieť by na to mal každý, kto s nimi v uplynulom období narábal. Zvlášť v aktuálnom období, keď do riadneho termínu podania daňového priznania k dani z príjmu a jej uhradenia zostáva pár dní.
Štát usmerňuje
Ako totiž upozorňuje Slovenská komora daňových poradcov, to, že príjmy z obchodovania s virtuálnymi menami treba zahrnúť do daňového priznania, už potvrdilo aj Ministerstvo financií SR. „Digitálne meny, takzvané kryptomeny, používajú fyzické aj právnické osoby ako platobné prostriedky a elektronicky ich prevádzajú, uchovávajú alebo sa s nimi dá obchodovať. Z toho vyplýva aj potreba takéto aktívum zdaniť. Ministerstvo financií SR preto pripravilo metodické usmernenie, v ktorom hovorí kto a ako by mal takéto virtuálne meny zdaňovať. Dani z príjmu tak podlieha príjem z obchodovania s virtuálnou menou, ale aj akákoľvek jej výmena za tovary a služby,“ dodáva hovorkyňa rezortu financií Alexandra Gogová.
Kedy nezabudnúť na dane?
Na dane treba podľa daňových poradcov myslieť pri výmene virtuálnej meny za majetok alebo za službu, teda nákup v obchode, e-shope či pri úhrade za poskytnutie služby. Takisto pri predaji virtuálnej meny výmenou za oficiálnu menu, napríklad pri predaji na burze. Za predaj sa považuje aj výmena virtuálnej meny za inú kryptomenu. Od príjmov z predaja virtuálnej meny si môže daňovník odpočítať náklady na jej získanie. Ak však zaznamenal z predaja kryptomien stratu, tak si ju nemôže v daňovom priznaní odpočítať od iných príjmov.
Porovnanie so zahraničím
Na Slovensku sa príjmy z kryptomien fyzických osôb zdaňujú tradičnými sadzbami daní z príjmov, teda 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky základu dane. Navyše sa na tento príjem uplatňujú zdravotné odvody vo výške 14 %.
V Českej republike fyzické osoby platia iba 15 % daň z príjmov a žiadne odvody. Vôbec žiadne dane z kryptomien neplatia v Slovinsku, Švajčiarsku, či Bielorusku. V Nemecku takisto žiadne dane neplatia v prípade, ak kryptomeny vlastnia dlhšie ako 1 rok.
Zdroj: SKDP
Klasická sadzba
Sadzba dane je pri kryptomenách na Slovensku rovnaká ako pri iných príjmoch. Podľa Petra Paška zo Slovenskej komory daňových poradcov sa tak príjem z kryptomien pri fyzických osobách zdaňuje sadzbou 19 % alebo 25 %, v závislosti od výšky základu dane daňovníka. Okrem toho treba brať do úvahy, že tento druh príjmu podlieha aj zdravotnému poisteniu vo výške 14 %. Zdravotné poistenie sa vypočíta v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Ako dodáva Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov, povinnosť zdaniť príjmy môžu mať aj osoby, ktoré prijali virtuálnu menu ako formu odmeny. „Je to pre nich zdaniteľný príjem rovnako, ako keby dostali za svoju činnosť alebo nakladanie s majetkom odmenu v eurách. Napríklad nájomné platené v bitcoinoch,“ hovorí.
Kryptomeny v účtovníctve
Z pohľadu účtovníctva sa virtuálne meny považujú za majetok, keďže sa jedná o aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a je takmer isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo oceniť. Virtuálne meny považujeme na účely účtovníctva za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky. V prípade jeho predaja nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Tým sa v podstate docielilo rovnaké daňové zaobchádzanie, tak u fyzických osôb nepodnikateľov ako i u podnikateľských subjektov bez ohľadu na formu účtovania, resp. vedenia daňovej evidencie.
Účtovanie výnosov
Podľa Petra Paška zo Slovenskej komory daňových poradcov pri kryptomenách zostáva otázkou, v akom momente účtovať o výnose, resp. príjme účtovnej jednotky. „Máme zato, že v prípade predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine,“ tvrdí. V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú, prípadne za tovar alebo za službu, by sa o výnose malo podľa neho účtovať v okamihu, kedy dôjde k obom prevodom. „Upozorňujeme teda, že o výnose, resp. príjme z predaja virtuálnej meny by sa nemalo účtovať iba v momente predaja či výmeny za fiat menu, ale aj pri výmene za inú virtuálnu menu, obstaranie služby, tovaru, resp. majetku,“ dodal.
Ako transakciu oceniť?
V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú však vzniká problém, ako danú transakciu oceniť. Slovenská komora daňových poradcov zastáva názor, že v súlade so zákonom o účtovníctve by sa mala aplikovať takzvaná reálna cena, teda napríklad trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze. Na druhej strane v prípade ťažby virtuálnej meny skôr odporúčajú vykazovať virtuálne meny u „minera“ až pred jej predajom za fiat meny, výmenou za inú virtuálnu menu, resp. jej použitím na nákup tovarov, služieb a majetku. Ak účtovná jednotka obstarala virtuálne meny v rôznom čase a teda disponuje aj odlišnými obstarávacími cenami, na účely ich vyradenia by mala aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, resp. metódu FIFO. Čo sa týka precenenia virtuálnych mien na konci účtovného obdobia cez „aktuálnu“ trhovú cenu, tak daňoví poradcovia majú za to, že túto povinnosť zákon o účtovníctve neupravuje, čiže o kurzových rozdieloch by sa účtovať nemalo.
Kryptomeny a DPH
Nákup a predaj samotných kryptomien v Európe nepodlieha dani z pridanej hodnoty (DPH). Usmernenie rezortu financií o kryptomenách z pohľadu DPH nehovorí. Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov však na druhej strane upozorňuje, že pri platbe kryptomenou za tovary a služby už DPH brať do úvahy treba. „Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo, ak by sa predávalo za eurá,“ tvrdí.
