Združenie pre bankové karty (ZBK), ktoré ako prvé umožnilo bankám vydávať platobné karty na Slovensku pred príchodom medzinárodných kartových spoločností, oslávilo v úvode tohto roka tridsiate výročie od svojho založenia. Pri tejto príležitosti nám predseda ZBK Peter Géc porozprával, ako si bezhotovostné platby za posledných 30 rokov prešli prudkým vývojom.
Javí sa to podľa jeho slov ako krátky čas, no pred tridsiatimi rokmi neexistovali žiadne platby cez mobil, žiadne Google Pay ani Apple Pay a platba kartami bola úzko spätá s plastovou kartou. Dnes už diskusia na trhu nie je o tom, ako používať platobnú kartu, ale ako bezpečne platiť v online prostredí. Pretože väčšina podvodov, ktoré sa v súčasnosti dejú, sú primárne zamerané na nepozornosť používateľov, zraniteľnosť technológií sa dostáva do úzadia.
V rozhovore s sa dozviete:
- Či hrozí zánik hotovosti.
- Akú budúcnosť čakajú klasické platové karty.
- Čo by pomohlo rozšíreniu akceptácie kariet.
- Kam by sa ešte mohla posunúť oblasť platenia.
Kedy bola na Slovensku vydaná prvá platobná karta a ako vyzerala?
Prvá platobná karta bola na Slovensku vydaná po rozdelení Česko-Slovenska, teda v roku 1993. Je dôležité povedať, že v tom období medzinárodné spoločnosti Visa a Mastercard na Slovensku nepôsobili.
Mali sme tu teda plastovú kartičku s magnetickým prúžkom, ako ju poznáme aj dnes, no bez čipu a bez bezkontaktnej technológie. Na karte bolo logo ZBK, ako lokálnej kartovej spoločnosti.
Akými technologickými trendami si platobné karty rokmi prešli?
Platobné karty existovali ešte oveľa skôr. V päťdesiatych rokoch minulého storočia Frank McNamara založil spoločnosť Diners Club, ktorá vydáva prvú univerzálne použiteľnú charge kartu.
Materiál bol papierový, no karta umožňovala ľuďom čerpať určité výhody. Vývojom sa karty zmenili na plastové, boli teda už odolnejšie voči poškodeniu. Prvý väčší zlom nastal v osemdesiatych rokoch, kedy vznikol magnetický prúžok na zapisovanie dát a ten sa vsadil do plastovej karty.
Čiže v tomto období sa sformovala súčasná podoba platobnej karty. Následne v deväťdesiatych rokoch sa pridala čipová kontaktná technológia a v novom miléniu prišla revolučná bezkontaktná technológia. Po roku 2010 sme mali rozmach mobilných telefónov a technológia NFC sa preniesla do smartfónov.
Ako dlho bude trvať kým bezhotovostné platby prevalcujú hotovosť?
V severských krajinách je používanie hotovosti už len okrajové. Avšak aj zástupcovia týchto krajín hovoria, že úplné odbúranie hotovosti nie je možné. Hotovosť ešte stále určitej skupine ľudí dáva pocit slobody a nezávislosti. Napríklad v Nemecku je stále 80 % transakcií realizovaných v hotovosti. Na Slovensku je to zhruba 60 %. Už v minulosti bolo viacero predpovedí, ako zanikne hotovosť, no realita je taká, že hotovosť stále prežíva a vyzerá, že sa to tak skoro neudeje.
Hrozí plastovým platobným kartám zánik?
Vedie sa veľká diskusia o tom, čím sa bude klient identifikovať v prípade, že všetko bude virtuálne. Veľa bánk už nevydáva plastové karty, nachádzajú sa v mobilných aplikáciách. Avšak stále je tu určitá skupina ľudí, ktorá odmieta smartfón alebo majú problém s mobilným pripojením. Existujú teda subjektívne a objektívne dôvody, prečo virtualizácia kariet má svoje hranice. Ak sa niekomu napríklad vybije mobil, bez plastovej karty nezaplatíte.
Na Slovensku sa na niektorých miestach stále stretávame s nízkou akceptáciou kariet. Čo by pomohlo rozšíreniu bezhotovostného platenia?
Ceny za platbu kartou sa už vďaka euronariadeniu dostali na historické minimá. Argument finančnej náročnosti sa vytratil. Nepoznám obchodníka, ktorému by terminál absorboval celú jeho maržu. Zásadnou prekážkou však stále ostáva tzv. šedá ekonomika. Či je obchodník dostatočne motivovaný príjmy vôbec priznávať. Platba kartou všetko elektronicky zaznamená. Štát by mal teda obchodníkov motivovať, aby v šedej zóne nebol.
Môže POS terminál nahradiť mobil?
Nahradiť určite nie. Vo väčších prevádzkach je platobný terminál súčasťou registračnej pokladnice. V nich by to bolo určite kontraproduktívne. Mobilný telefón ako náhrada platobného terminálu je pre menších obchodníkov, ktorí nemajú veľa obratov, majú nižšiu frekvenciu platieb a menej zákazníkov. Typickým príkladom sú napríklad taxi služby, menšie obchody alebo predaj na trhovisku.
Ako sa dnes zneužívajú platobné karty a ako sa proti tomu brániť?
Dominuje jednoznačne sociálne inžinierstvo. Pred covidom mali podvodníci ambíciu útočiť na technologickú infraštruktúru a zameriavali sa na prelomenie bezpečnostných prvkov alebo stiahnutie citlivých dát.
No pandémia koronavírusu ukázala, že ľudia nie sú pripravení na takú mieru virtualizácie bežného života. Vzniklo mnoho podvodov a nastalo mnoho útokov na nepozornosť klienta. Nedostatky sa prejavili predovšetkým v jeho slabej úrovni digitálnej zručnosti a finančnej gramotnosti.
Obrana tým pádom nie je o tom, že budeme zvyšovať technologické zabezpečenie, ale je potrebné zvyšovať vzdelávanie v uvedených smeroch. Treba sa zamyslieť nad tým, či moja banka naozaj má dôvod chcieť citlivé údaje o platobnom prostriedku alebo je to podvod.
Sú karty v mobile rovnako bezpečné ako platba fyzickou platobnou kartou?
Dokonca si myslím, že sú bezpečnejšie. Stále sú niektoré regióny, kde stačí opísať číslo karty a je možné sa aj bez fyzickej karty dostať k peniazom. Avšak pri virtuálnych kartách je potrebná ešte dodatočná autentifikácia klienta, resp. užívateľa mobilného telefónu. Či už formou biometrie, aplikácie vydavateľa karty alebo SMS kódu. Čiže toto je bariéra navyše, cez ktorú sa podvodník musí dostať na to, aby získal naše peniaze.
Aká futuristická vízia má v oblasti platenia podľa Vás najbližšie k realizácii?
Sú dve línie. Jedna línia hovorí o eliminácii nosiča platby. Trend speje k masívnejšiemu zapojeniu biometrie. V blízkej budúcnosti budú fungovať platobné terminály na odtlačok prsta.
Robili sa pokusy aj so sietnicou oka, avšak korporácie, ktoré sa zaoberali výrobou kontaktnej šošovky so zápisom údajov na ňu to odsunuli nateraz do úzadia. Biometria však nebude len o overení platby, ale mala by byť v budúcnosti postavená aj na identifikáciu užívateľa, resp. ako náhrada plastovej karty.
Druhá línia sa týka instantných / okamžitých platieb. Tie by v horizonte pár rokov mali zmeniť prostredie platobného biznisu v celej Európskej únii.
Kto je Peter Géc?
Jeho prvý kontakt s kartovým svetom bol v roku 2001, keď začal pôsobiť v Diners Club International na Slovensku. Prešiel si všetkými výkonnými funkciami. V roku 2006 nastúpil na rok aj štvrť do spoločnosti First Data, ktorá tiež pôsobí v odvetví platieb. Od roku 2008 je partnerom v spoločnosti Infinity Consulting, ktorá sa zameriava na poradenské služby vo sfére platobných systémov. Predsedom ZBK je od leta 2021.
