Cieľom ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Vzhľadom na to, že spotrebiteľské úvery v súčasnosti zaznamenávajú vysoký nárast, je potrebné aplikovať do zákona opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS), aby mohla vykonávať kontrolu. Preto rezort financií predložil do pripomienkového konania novelu zákona o spotrebiteľských úveroch ako iniciatívny materiál po dohode s centrálnou bankou. Keďže národná banka vydala odporúčania týkajúce sa spotrebiteľských úverov, ktoré nemajú záväzný charakter, nebolo doteraz možné zo strany NBS vykonávať dohľad nad ich plnením. Taktiež nie je možné za porušovanie uplatňovať pokuty. To by sa novelou malo zmeniť.
Rovnaké pravidlá pre všetkých
Zároveň sa novelou zákona dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Týkať by sa to malo aj takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. “Je pozitívne, keď pravidlá platia pre všetkých, ktorí poskytujú podobné spotrebiteľské úvery vrátane nebankových spoločností. Nielen pre banky,” myslí si finančný analytik portálu financnykompas.sk Maroš Ovčarik.
Klient pod drobnohľadom
Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre ich poskytovanie. Je potrebné posúdiť schopnosť klienta splácať úver, či overiť si jeho príjem. Týka sa to aj pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov cez finančných sprostredkovateľov. “Tým, že spoločnosti a aj banky budú mať zákonnú povinnosť podľa stanovených pravidiel vyhodnotiť klientovu finančnú situáciu, mali by sa na jednej strane obmedziť nesplácané úvery, na druhej strane sa časť ľudí s nízkymi príjmami alebo zlou históriou splácania stať neúverovateľnými,” uviedol Ovčarik.
Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je podľa návrhu nevyhnutné, aby bol rast úverov postavený na zdravých a udržateľných základoch. Týka sa to napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu pri rovnakej výške splátky úveru, uvádza sa v materiáli. Vo viacerých prípadoch sa refinancovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver.
Ako prevenciu pred nesplácaním je možné podľa Ovčarika chápať aj povinnosť testovať klientovu schopnosť splácať úver v prípade zvýšenia úrokových sadzieb. Banky a ani iné spoločnosti zároveň nebudú môcť podľa neho počítať s možným nárastom príjmu klienta v budúcnosti, prípadne sa nebudú môcť spoliehať len na zabezpečenie. “Pozitívne vnímam aj povinnosť spresniť v úverových zmluvách splátkové kalendáre,“ pokračoval Ovčarik. Banky by mali uvádzať presnú výšku splátky, jej rozdelenie v každom mesiaci na splátku úroku a istiny, zároveň aj zostatok úveru v každom mesiaci po uhradení splátky. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
