Miliardári by mali čeliť minimálnej sadzbe dane, upozorňuje Daňové observatórium EÚ. To vo svojej najnovšej správe zistilo, že niektorí svetoví megabohatí platia nízke alebo dokonca žiadne dane.
Preto navrhuje minimálnu sadzbu 2 % na majetok miliardárov, ktorá by ročne vyniesla 250 miliárd dolárov.
Schránkové spoločnosti
Vo svete je okolo 2 500 miliardárov, ktorých bohatstvo má dovedna hodnotu 13 biliónov dolárov, pripomína spravodajský portál BBC.
Observatórium, ktoré je súčasťou Parížskej ekonomickej školy, v danej správe skúmalo, ako úspešné boli snahy zabezpečiť, aby jednotlivci a spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel daní za posledných 10 rokov.
Rovnaká daň ako na pivo sa má zaviesť aj na ďalší alkoholický nápoj, štátu by to prinieslo 37 miliónov eur ročne
Ako zistilo, automatické zdieľanie informácií o účtoch bohatých vo viac ako 100 krajinách výrazne znížilo daňové úniky v zahraničí.
Avšak miliardári boli schopní vďaka „častému využívaniu schránkových spoločností“ platiť dane zo svojho bohatstva len na úrovni 0 % alebo 0,5 %.
Riziko pre demokraciu
Americký laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz v úvode správy uvádza, že nespravodlivosť v zdaňovaní predstavuje riziko pre demokraciu.
„Ak občania neveria, že každý platí svoj spravodlivý podiel daní, a najmä ak vidia, že bohatí a bohaté korporácie neplatia svoj spravodlivý podiel, potom začnú odmietať zdaňovanie. Prečo by mali odovzdávať svoje ťažko zarobené peniaze, keď bohatí nie? Tento do očí bijúci daňový rozdiel podkopáva riadne fungovanie našej demokracie, prehlbuje nerovnosť, oslabuje dôveru v naše inštitúcie a narúša spoločenskú zmluvu,“ vyhlásil.
Daň zo sladených nápojov by mohla prispieť k ozdraveniu verejných financií, INESS varuje pred možnými rizikami
Riešenie daňovej spravodlivosti je podľa Stiglitza pre spoločnosť kritické.
Správa tiež pochválila dohodu 140 krajín z roku 2021 o korporátnej dani na minimálnej úrovni 15 %, poukázala však na to, že plán odvtedy dramaticky oslabil „rastúci zoznam medzier“.