V súčasnej situácii majú Slováci v súvislosti s výskytom nového koronavírusu tendenciu optimalizovať svoje výdavky. Ako prvé, čo mnohí v čase krízy začnú podľa riaditeľky pre životné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Miroslavy Holičovej robiť, je rušenie sporení a poistení pre pocit, že tým viac ušetria.
„Lenže mali by ste vedieť, že nie vždy si práve takýmto rozhodovaním pomôžete. Práve naopak, môžete si viac uškodiť ako pomôcť,“ konštatuje Holičová.
Zrušením poistky sa klient podľa Holičovej vystaví riziku, že ak sa mu stane nečakaný úraz alebo ochorie a nemá pre tieto prípady vytvorené finančné rezervy, môže ho to priviesť do finančných ťažkostí.
Nemusia vás už poistiť
Ďalším rizikom je, že ak klient poistenie zruší a neskôr sa bude chcieť znovu poistiť, už to nemusí byť také ľahké a môže sa dokonca stať aj to, že ho úplne odmietnu poistiť.
Viac o téme: Koronavírus
Ďalej je tu cena poistenia. „Pre poisťovňu ste každým rokom drahší, aj keď ste úplne zdravý. S vekom automaticky stúpa cena poistenia a platí to pre každú poisťovňu,“ dopĺňa Holičová.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírus
Poistnú zmluvu je lepšie podľa Holičovej prispôsobiť alebo na istý čas je možné znížiť si poistné. „Každá poisťovňa má určitú hranicu minimálneho mesačného poistného. Ak ju dodržíte, poistenie vám nezanikne úplne,“ radí Holičová. Pri tomto riešení sa síce klientovi krytie zníži, no stále je to podľa nej rozumnejší krok, než zmluvu úplne zrušiť. Zmeny vo svojich už aktuálnych poistných zmluvách môžu klienti vykonať aj online.
Sme podpoistení
Správne nastavené životné poistenie klientovi dokáže podľa Fincentra pokryť výpadok príjmu v prípade dlhodobej PN-ky, hospitalizácie, invalidity, závažného ochorenia, a samozrejme aj smrti. Ako ďalej uviedol poistný analytik Peter Mocker, v súčasnosti má len 10 % Slovákov dobre nastavené životné poistenie a až 40 % ho má podpoistené.
Je potrebné podľa neho myslieť na to, že najlacnejšie životné poistenie klientovi síce dá finančnú injekciu, ale určite nepokryje reálny výpadok príjmu, či nevyplatí záväzky v podobe hypoték či spotrebných úverov. „Bežný Slovák má na hypotékach dlhy v priemernej výške 80-tisíc eur a na spotrebných úveroch 20-tisíc eur,“ dodal Mocker.
