Tempo rastu úverov síce medziročne spomalilo, no stále dosahuje dvojciferné hodnoty.
Tempo rastu úverov domácnostiam sa spomalilo prvýkrát od roku 2013. Ako ďalej na stredajšej tlačovej konferencii informoval výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu v Národnej banke Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček, pod tento vývoj sa podpísalo niekoľko faktorov. Prvým je efekt predzásobenia počas druhého štvrťroka 2018, pred ohláseným sprísňovaním podmienok poskytovania úverov zo strany centrálnej banky. Ďalším je vplyv samotného postupného sprísňovania limitov pre poskytovanie úverov. Dôležitým faktorom je podľa Dvořáčka aj postupné nasycovanie trhu. Avšak ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, tempo rastu úverov síce medziročne spomalilo, no stále dosahuje dvojciferné hodnoty.
Podľa Dvořáčka naďalej platia viaceré trendy a riziká, ktoré podporujú ďalší rast úverov a zadlženosti, ktorý je jeden z najvyšších v rámci EÚ. Ako pokračoval riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v NBS Marek Ličák, centrálna banka síce registruje určitú stabilizáciu a pokles tempa rastu, no tento rast je naďalej silný. Posledné kolo sprísňovania úverových podmienok bude v júli tohto roka, avšak žiadny dramatický pokles ani zosekanie trhu centrálna banka neočakáva. „Ide o postupné znižovanie,“ povedal Ličák. Vývoj je podľa neho v súlade s predpokladmi centrálnej banky. „Pokles tu je, ale ani nemôže byť radikálny, lebo by to malo dopad na ekonomiku a domácnosti,“ doplnil Ličák.
Priaznivý ekonomický vývoj
Pod rýchle tempo rastu zadlžovania sa podpisuje podľa Dovalovej ekonomický vývoj. Je to klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov, ktoré patria medzi najnižšie v celej únii. „A v dôsledku snahy využiť priaznivé podmienky na našom úverovom trhu rastie zadlženosť,“ povedala pre agentúru SITA Dovalová. Ľudí bude k riešeniu vlastného bývania stále podľa nej motivovať aj naďalej nízka úroková sadzba hypoték, keďže aj hlavná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ostane aj po zvyšok roka s veľkou pravdepodobnosťou na nulovej úrovni.
Za účelom spomalenia tempa rastu úverov, a takisto aby záujemcovia na kúpu nehnuteľností používali aj vlastné zdroje, pristúpila Národná banka Slovenska už minulý rok k prísnejším pravidlám poskytovania úverov na bývanie. Cieľom zavedenia pravidiel je dosiahnuť, aby slovenské domácnosti neboli príliš zadlžené v porovnaní s ich príjmami. Taktiež by sa tak malo predísť problémom so splácaním úverov v prípade, keď dôjde k určitému zvýšeniu úrokových sadzieb, s ktorým treba podľa Dovalovej počítať v dlhodobejšom horizonte. Sprísňovanie pravidiel v podobe limitov sa zaviedlo postupne od júla 2018 a v júli v tomto roku budú zavedené prísnejšie pravidlá v plnej miere, čo by malo podľa Dovalovej spomaliť rast úverov na bývanie a bude tak pribrzďovať dopyt po nehnuteľnostiach.
Málo nasporené
Zostávajúcim rizikom podľa Dvořáčka je aj nízky objem čistých finančných aktív, ktoré by mohli predstavovať istú rezervu pre zhoršenie ekonomických podmienok. Objem týchto aktív držaných slovenskými domácnosťami v pomere k HDP je podľa centrálnej banky najnižší v EÚ. Tento rozdiel sa pritom naďalej prehlbuje. Z hľadiska finančnej stability ide podľa centrálnej banky o negatívny jav, keďže finančné aktíva sa môžu v prípade šokov na trhu práce použiť na splácanie úverov. Avšak podľa NBS je pozitívne, že sa tento podiel aspoň nezhoršuje s rastúcou úverovou aktivitou.
