Nálada slovenských firiem sa dlhodobo držala na optimistických úrovniach, avšak s príchodom prvej vlny pandémie sa takmer okamžite prepadla do záporných hodnôt, kde stagnuje na historickom minime zhruba aj po polroku. Index očakávaní firiem dosiahol ku koncu októbra zápornú hodnotu 44,6 bodov z možnej škály od plus 100 do mínus 100 bodov. Ako vyplýva z reprezentatívneho prieskumu ČSOB, medzi podnikateľmi sú tak veľké obavy z ďalšieho vývoja situácie. Potvrdzuje to aj analytik banky Marek Gábriš, podľa ktorého sú ľudia veľmi citliví na vývoj pandémie a akékoľvek správy, ktoré by naznačili ďalší vývoj alebo možné východiská.
Najpesimistickejší sú v gastre
V polovičke októbra vstúpili do platnosti viaceré protiepidemiologické opatrenia s priamym dosahom na denno-denné podnikanie, ako napríklad zatvorené interiéry mnohých prevádzok, obmedzenia počtu osôb či zákaz vychádzania pred plošným testovaním. To všetko, v spojení s ekonomickou neistotou ovplyvnilo očakávania firiem, ktoré nevideli žiadny dôvod na optimizmus. „To sa odráža aj na zastúpení nespokojných firiem. Najpesimistickejší sú totiž podnikatelia pôsobiaci v oblasti gastronómie a hotelierstva, kde je nespokojných až 94 % opýtaných,“ približuje manažérka MicroSME segmentu ČSOB Dáša Polláková.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 57 % malých firiem, v porovnaní so 41 % stredných a 34 % veľkých firiem, už pociťuje zhoršenú platobnú disciplínu svojich odberateľov. Aj to je dôvod, prečo firmy od začiatku pandémie vyčerpali už takmer štvrtinu svojej železnej finančnej rezervy. Najčastejšou doterajšou reakciou firiem na krízu bolo obmedzenie výroby, respektíve prevádzky. Urobila tak zatiaľ takmer polovica oslovených firiem. Iba 28 % nemuselo zatiaľ reagovať nijako a ďalších 24 % prevádzku, respektíve výrobu muselo zastaviť.
Reakcie firiem na krízu sú rôzne
„Samozrejme, mnohé stredné a veľké podniky zo sektorov, ktoré boli naviac postihnuté súčasnou krízou, museli pristúpiť k nevyhnutným obmedzeniam vo svojej činnosti za účelom znižovania nákladov, aby tak kompenzovali výpadok v príjmoch a zároveň, po dôkladnej analýze a v nevyhnutných prípadoch, využili možnosť odkladov splátok, úvery z garančných schém alebo iné formy pomoci. Každá kríza je zároveň príležitosťou. Podnikatelia sú prispôsobiví a už počas prvej vlny pandémie viacerí zmenili portfólio svojich výrobkov a služieb tak, aby uspokojili dopyt po v tom čase nedostatkových tovaroch ako dezinfekcie, rúška a podobne,“ uviedol Koloman Buzgó, riaditeľ divízie riešení pre firemných klientov v ČSOB.
A čo by podnikateľom podľa ich slov pomohlo najviac? Takmer pätina firiem (18 %) by podľa prieskumu ocenila priamu finančnú podporu zo strany štátu, 16 % zrušenie, resp. zníženie sociálnych a 12 % zdravotných odvodov. Zhruba 13 % firiem by ocenilo odpustenie daní za rok 2020.
Ako zároveň dodáva Koloman Buzgó, necelá pätina firiem (18 %) v prieskume uviedla, že pomoc nevyužili, aj keď by im pomohla. Zdôvodnili to príliš veľkou administratívnou náročnosťou alebo tým, že nespĺňali konkrétne stanovené kritéria pre získaní pomoci. Ak pomoc využili, išlo najmä o prvý balík pomoci od vlády a príspevky na mzdy (22 %). Odklad splátok využilo 17 % respondentov a 8 % využilo garančné programy úverov.
„Práve garančné programy, najmä tzv. Veľká garančná schéma bola pre tých, ktorí očakávali ľahko dostupné a lacné financovanie pre podniky v ťažkostiach, skôr sklamaním, a to jednak z dôvodu už spomínanej administratívnej náročnosti ako aj podmienkam, ktoré mnohé podniky z okruhu oprávnených podnikov vylúčili,“ približuje Buzgó. Takmer pätina opýtaných si pomohla najmä vlastnými rezervami a v priemere každý desiaty opýtaný využil pomoc banky vo forme úveru.
Čaká sa na vakcínu
Ďalší vývoj ekonomickej situácie bude pochopiteľne kopírovať vývoj tej pandemickej a očakávania spojené s vakcínou. „Zimné mesiace asi budú ťažké, ale výhľadovo sa trhy zrejme začnú pozerať na príchod vakcíny, ktorá by mohla otvoriť priestor na návrat k „normálnemu“ chodu spoločnosti a ekonomiky. Dovtedy však zrejme budeme pravdepodobne stále ako na hojdačke v závislosti od vývoja pandemickej situácie u nás, ako aj v ďalších krajinách,“ uzatvára Gábriš.
