Prepad slovenskej ekonomiky by mal byť v tomto roku o niečo miernejší. No analytici zároveň predpokladajú, že na predkrízové úrovne sa ekonomika ešte dlhší čas nevráti. V druhom štvrťroku vytvorila slovenská ekonomika tovary a služby len na úrovni 87,9 % rovnakého obdobia vlaňajška. Hrubý domáci produkt (HDP) tak klesol medziročne o 12,1 %. Avšak prepad nebol až taký veľký, ako sa analytici pôvodne obávali.
Napriek negatívnemu vývoju HDP v druhom kvartáli je konečný výsledok podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej aj čiastočne pozitívny. „Nie je to totiž také „fatálne“ číslo, ako hovorili niektoré odhady, ktoré očakávali pokles aj o 20 %,“ uviedla Glasová. V júni sme už boli svedkami citeľného oživenia hospodárstva a aj vývoj na trhu práce sa v lete začal zlepšovať. Dôvodom priaznivejšieho vývoja je rýchlejšie oživenie ekonomiky a priemyslu po odstránení karanténnych opatrení.
Dno by už malo byť za nami
Vrchol koronakrízy a dno poklesu ekonomiky by sme už mali mať podľa analytika J&T banky Patrika Hudeca za sebou, keď predstihové indikátory signalizujú oživovanie aktivity prakticky všade vo svete. „V treťom kvartáli by sme sa tak mali opäť vrátiť k robustnému rastu, ktorý by mohla prekaziť len druhá vlna pandémie a s ňou opätovné zmrazenie života, ktoré si už však Slovensko nemôže dovoliť,“ povedal Hudec. O krehkosti hospodárskeho rastu pre pandémiu hovorí aj analytik VÚB banky Michal Lehuta. Neistota okolo koronavírusu tak môže podľa neho ekonomiku trápiť aj naďalej.
UniCredit Bank chce s revíziou odhadu HDP pre tento a budúci rok počkať na spresnené údaje. No odhad prepadu slovenskej ekonomiky v tomto roku však pravdepodobne zmiernia z mínus 12 % na mínus 8 až 9 %. „Naďalej predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémia sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022,“ doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Poštová banka sa domnieva, že najprudší pokles HDP zaznamenal druhý štvrťrok a v treťom kvartáli by sa mala situácia začať upokojovať. „Ak sa pandémiu podarí dostať pod kontrolu, tak v druhom polroku by sa naša ekonomika mohla začať oživovať a aj situácia na trhu práce by sa mohla začať zlepšovať,“ hovorí Glasová. Konečný vývoj v druhom tohtoročnom polroku bude však podľa nej závisieť od toho, ako sa bude šíriť pandémia, či a ako silno udrie jej druhá vlna a podobne.
Pomoc bola pomalá
Vplyv koronašoku na našich hlavných obchodných partnerov v EÚ a zavedenie prísnych reštriktívnych opatrení, ktoré mali zabrániť prudkému šíreniu nákazy, boli podľa Hudeca tvrdou ranou pre naše hospodárstvo. Slovenské hospodárstvo totiž nie je schopné sa samoúčinne brániť negatívnemu dopytovému šoku. Vládne kroky môžu len zmierňovať jeho účinok. „Naviac, jej odpoveď v najkritickejšom období bola príliš pomalá a málo efektívna,“ myslí si Hudec.
Ruku k dielu okrem prepadu zahraničného dopytu a exportu pridala aj slabšia spotreba slovenských domácností, čo bolo spôsobené aj tým, že mnohé obchody a prevádzky zostali počas pandémie zavreté. S vytriezvením obáv z nákazy však podľa analytika J&T banky rastie postupne aj chuť ľudí míňať peniaze. „Rast spotreby bude samozrejme závisieť aj od nárastu nezamestnanosti. Prvotný šok zatiaľ firmy zvládli a ešte neprebehla hromadná vlna prepúšťania. Všetko bude záležať od toho, ako rýchlo sa dostane ekonomika opäť do normálu,“ dodal Hudec.
