Mzda patrí medzi najdiskutovanejšie „ceny“ v ekonomike. Vyvoláva vášne, politické spory aj pocit krivdy. Často sa o nej hovorí, akoby ani nešlo o cenu. Pritom mzda je presne to, teda cena, ktorú zamestnávateľ platí za prácu, a zároveň cena, za ktorú je človek ochotný predať svoj čas a energiu.
Ako upozorňuje analytik INESSRóbert Chovanculiak, predstava, že výšku mzdy určuje najmä morálny charakter zamestnávateľa, je síce lákavá, ale nefunguje. Prečo čašníci v Rakúsku zarábajú viac než na Slovensku? Prečo kuchári zarábajú viac než čašníci?
Ponúka sa vysvetlenie vysvetlenie. Mzdy majú svoje hranice – hornú aj dolnú – a obe sú dané tvrdými ekonomickými faktormi, nie emóciami.
Horný limit mzdy: produktivita práce
Hornú hranicu mzdy určuje produktivita práce, teda hodnota, ktorú zamestnanec dokáže vytvoriť. Zamestnávateľ nie je ochotný platiť viac, než mu práca konkrétneho človeka prinesie. Inak by sa dostal do straty.
Zároveň však produktivita nehovorí veľa o usilovnosti či morálke pracovníka. Oveľa viac závisí od technológií, kapitálu a prostredia, v ktorom pracuje.
Mediánové platy na Slovensku vzrástli o takmer dve stovky. Komu sa ušlo vyše 6 500 eur a kto zarobil o tisícky menej?
Rozdiel medzi zamestnancom na Slovensku a v Nemecku tak nie je v tom, že by jeden pracoval menej. Je v tom, že pracujú v rozdielne produktívnych firmách.
Chovanculiak to ilustruje historickým príkladom Henryho Forda. Keď Ford zaviedol nové výrobné linky, čas potrebný na zloženie podvozku auta sa skrátil z viac než 12 hodín na 93 minút. Vďaka prudkému rastu produktivity si mohol dovoliť vyplácať nadpriemerné mzdy a skracovať pracovný čas. Bez toho, aby zamestnanci pracovali tvrdšie alebo dlhšie.
Spodný limit mzdy: konkurencia na trhu práce
Ak produktivita určuje maximum, konkurencia určuje minimum. Spodný limit mzdy závisí od toho, aké má zamestnanec alternatívy. Ak má možnosť ísť pracovať inde za lepších podmienok, zamestnávateľ mu musí ponúknuť viac. Presne to bol podľa analytika dôvod, prečo Ford zvýšil mzdy. Nie z altruizmu, ale preto, že nechcel prísť o pracovníkov v prospech konkurencie.
Práve konkurencia medzi firmami je podľa Chovanculiaka najdôležitejším a dlhodobo udržateľným motorom rastu miezd. Nie zákonník práce, nie politické rozhodnutia o minimálnej mzde, ale boj o zamestnanca. Tento mechanizmus funguje aj v povolaniach, kde sa samotná produktivita desaťročia nemení.
Čašník dnes obslúži zhruba rovnaký počet hostí ako pred sto rokmi, no zarába viac, pretože keby mu reštaurácia ponúkala mzdu zo začiatku 20. storočia, odišiel by pracovať inde, napríklad do priemyslu.
Výplaty rástli rýchlejšie než ceny, istota práce sa však koncom roka 2025 zhoršila
Rozdiely v mzdách medzi profesiami potom vyplývajú z rozdielnych alternatív. Kuchár má viac uplatniteľných zručností než čašník, a teda aj viac možností zamestnať sa. Preto musí dostať vyšší plat.
Rovnaká logika vysvetľuje aj astronomické príjmy športových hviezd typu Lionela Messiho. „Keď Messi skončil v FC Barcelona, mal množstvo alternatív, kde hrať, a najlepšie kluby sa o neho išli potrhať,“ vysvetľuje Chovanculiak. Jeho mzda odráža kombináciu vysokej produktivity a extrémnej konkurencie o jeho služby.
Konkurencia však nemusí tlačiť mzdy len nahor. Príkladom sú podľa analytika taxikári. V minulosti išlo o profesiu s vysokými bariérami. Vyžadovala znalosť mesta, skúsenosti aj osobnú odvahu. Nástup platforiem ako Uber či Bolt tieto bariéry výrazne znížil. Vďaka navigáciám, hodnoteniam a digitálnej ochrane môže dnes jazdiť takmer ktokoľvek s autom a vodičským preukazom. Výsledok? Prudko narástol počet ľudí, ktorí môžu túto prácu robiť, a priemerné zárobky klesli.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko
Ak chceme, aby mzdy na Slovensku rástli, potrebujeme podľa Chovanculiaka robiť dve veci. Teda zvyšovať produktivitu práce a zvyšovať konkurenciu medzi zamestnávateľmi. V praxi sa to v posledných desaťročiach dialo najmä prostredníctvom zahraničných investícií, predovšetkým v automobilovom priemysle.
Ako sa pripraviť na drahší rok? Je dobré začať v malom a vytvoriť si čo najskôr pohotovostnú rezervu 1 000 eur
Kritika, že zahraničné firmy „vykorisťujú“ Slovákov nižšími mzdami než na Západe, podľa Chovanculiaka mieri nesprávnym smerom. Problémom nie sú podľa neho zahraniční investori, ale slabá konkurencia domácich, málo produktívnych firiem. Zahraničné firmy tak nemusia platiť západné mzdy. Stačí im ponúknuť o niečo viac než miestni zamestnávatelia.
Dáta ukazujú, že priestor na rast miezd prostredníctvom prerozdeľovania sa už z veľkej časti vyčerpal. Kým v rokoch 2010 až 2013 tvorili mzdy 36 % HDP, dnes je to približne 44 %. Spodný limit miezd sa priblížil k hornému. Ďalší rast je možný už len jedným spôsobom, a to zvyšovaním produktivity. Inými slovami, nie delením koláča, ale jeho zväčšovaním.
Ako zvýšiť vlastnú mzdu
Pre jednotlivca z toho vyplývajú podľa analytika dve kľúčové rady. Prvou je hľadať si prácu v sektoroch a firmách s vysokou produktivitou, kde je priestor na vyššie mzdy. Druhá je dôležitejšia a často podceňovaná. Systematicky rozširovať svoje alternatívne možnosti zamestnania. Čím viac a lepších možností človek má, tým vyšší je jeho vyjednávací základ.
Skutočné šetrenie bolí: Prečo nestačí len nehýbať s platmi
„Aj ako zamestnaný človek ste stále na trhu práce,“ upozorňuje Chovanculiak. Znamená to neustále vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj zručností. Aj nad rámec aktuálnej práce. Nejde len o vyšší plat dnes, ale aj o poistku do budúcnosti. V ekonomike, kde je jedinou konštantou zmena, sú alternatívy tou najcennejšou menou.
