Kabinet Petra Pellegriniho si na budúci rok naplánoval schodok verejných financií prevyšujúci 0,3 % hrubého domáceho produktu. Ak by nerobil žiadne opatrenia, boli by sme v prebytku 0,6 % HDP.
Vládny kabinet v stredu schválil svoje nové rozpočtové plány ako aj program reforiem na najbližšie roky. Podľa nového Programu stability na roky 2018 až 2021 pritom poľavuje zo svojich rozpočtových cieľov, ktoré si stanovila vo vlani schválenom rozpočte. Hoci stále platí plán dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020, budúcoročný schodok verejných financií by mal byť namiesto 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 percentuálneho bodu vyšší. Schválený Program stability na roky 2018 až 2021 ako aj Národný program reforiem SR 2018 pošle kabinet Petra Pellegriniho v rámci európskeho semestra na posúdenie do Bruselu.
Na nasledujúci rok tak bude naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 0,32 % HDP a v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva vyrovnané hospodárenie verejnej správy. Dlh verejnej správy by mal podľa aktuálneho programu stability pokračovať v poklese z vlaňajších 50,9 % HDP postupne až na 43,3 % výkonu ekonomiky v roku 2021.
Už budúci rok sme mohli mať prebytok
Pellegriniho kabinet pritom prichádza s takýmito plánmi v čase, kedy ekonomika a najmä trh práce rozpočtu výrazne pomáha. Ministerstvo financií totiž v materiáli priznáva, že keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je Slovensko v rozpočtovom prebytku vyše 0,6 % HDP a prebytok v ďalších dvoch rokoch by narástol na 0,88 %, resp. 1,07 % HDP.
Kým v minulosti sme tak pri dosahovaní rozpočtových cieľov museli počúvať o nevyhnutných konsolidačných opatreniach, či už zvyšovaním príjmov alebo skresávaním výdavkov, tentokrát bude vláda na dosahovanie svojho cieľa potrebovať naopak zvýšiť výdavky o takmer 1 % HDP. Rezort financií totiž priznáva, že na strane príjmov žiadny rast vplyvom nových opatrení neočakáva. „Fiškálny rámec predpokladá vyššie výdavky oproti scenáru nezmenených politík na celom horizonte vo výške približne 1 % HDP,“ uvádza v programe stability ministerstvo s tým, že rastú najmä kapitálové výdavky a medzispotreba.
Rozpočtové mantinely na nasledujúce roky nastavené v programe stability tak podľa ministerstva financií už počítajú napríklad s rastom miezd pedagogických a odborných zamestnancov v školstve či rastom výdavkov v zdravotníctve. Počíta sa aj so zvyšovaním zdrojov na spolufinancovanie k eurofondom. Rásť by mali aj kapitálové výdavky. „Dodatočné výdavky predpokladá fiškálny rámec najmä na modernizáciu obrany vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, opatrenia na podporu rastu a bližšie zatiaľ nešpecifikované opatrenia vlády,“ píše sa v materiáli.
Rast ekonomiky sa zrýchli aj vďaka opatreniam
Fiškálna expanzia by sa tak minimálne v najbližších troch rokoch mala pohybovať okolo úrovne 1 % výkonu ekonomiky. Podľa odhadov ministerstva financií by prijaté opatrenia mali v roku 2019 zvýšiť rast hrubého domáceho produktu o 0,5 percentuálneho bodu, v ďalších rokoch by ich vplyv mal byť na vývoj hospodárstva neutrálny.
Národný program reforiem informuje o plánovaných opatreniach vo viacerých oblastiach verejnej sféry. Vo fiškálnej oblasti ministerstvo financií avizuje v tomto roku začiatok prác na testovaní výdavkových stropov. Prvé skutočné testovanie sa uskutoční v roku 2019. Vyhodnotenie jednotlivých simulácií by malo podľa rezortu následne slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o podobe implementácie výdavkových stropov v budúcnosti.
Ministerstvo takisto avizuje pokračovanie v revízii výdavkov v rámci iniciatívy Hodnota za peniaze, ktorá sa v treťom kole zameriava na pôdohospodárstvo. Pokračovať chce aj v zvyšovaní efektívnosti výberu daní, pričom sústrediť sa chce okrem DPH aj na spotrebné dane.
