Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky smeruje do parlamentu. Ministri totiž návrh ministerstva financií v pondelok na rokovaní vlády schválili. Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Plán na vyrovnané hospodárenie Slovenska sa tak opäť odkladá po tom, čo sa za rok 2019 očakáva deficit verejných financií na úrovni takmer 0,7 % HDP. Slovensko malo pritom podľa pôvodných plánov hospodáriť bez deficitov už od tohto roka.
Ako pre agentúru SITA povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, spomalenie rastu ekonomiky stále dobrý vývoj na trhu práce nedokáže kompenzovať. Rozpočet na rok 2019 počítal so značnými prebytkami ostatných subjektov verejnej správy a s pomerne vysokými nedaňovými príjmami, čo spolu s výpadkom príjmov zo zrušeného odvodu pre reťazce predstavuje podľa analytičky riziko smerom nadol. „Náš odhad deficitu verejných financií na rok 2019 je preto konzervatívnejší a počíta s deficitom 0,8 % HDP. Vzhľadom na opatrnejšie tempo rastu ekonomiky ako aj navrhované opatrenia na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu, predpokladáme budúcoročný schodok rozpočtu na podobnej úrovni, 0,7 % HDP,“ dodala Muchová.
Rozpočet verejnej správy počíta v budúcom roku s celkovými príjmami na úrovni 38,87 mld. eur. Celkové výdavky by mali byť v objeme 39,35 mld. eur. Deficit by tak mal byť v budúcom roku v sume 480 mil eur.
Úspora v prevádzke
Ministerstvo financií pritom v návrhu tvrdí, že na dosiahnutie rozpočtovaného deficitu 0,49 % výkonu ekonomiky muselo siahnuť po viacerých úsporných opatreniach v objeme až vyše 475 mil. eur. Má ísť o opatrenia na strane výdavkov. Najviac sa má ušetriť v oblasti prevádzky, a to vyše 238 mil. eur, objem výdavkov na projekty financované zo štátneho rozpočtu sa zase znížil o 208,1 mil. eur. O vyše 29 mil. eur by mali v záujme dosiahnuť polpercentný deficit klesnúť aj osobné výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Aj tieto opatrenia by podľa rezortu financií mali zabezpečiť splnenie európskych rozpočtových pravidiel.
Na takmer polpercentný deficit sú 475-miliónové škrty pritom okrem zhoršovania hospodárskeho výhľadu Slovenska aj dôsledkom prijatých vládnych opatrení. Celkový vplyv legislatívnych zmien totiž prevyšuje 350 mil. eur, vrátane takmer 140-miliónového dopadu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane či zhruba 80 mil. eur, o ktoré sa znížia príjmy vplyvom zníženej sadzby DPH na ďalšie potraviny. Na výdavkovej strane zase rozpočet pokrýva zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy v objeme takmer 490 mil. eur, o stovky miliónov rastú napríklad aj výdavky na verejné zdravotníctvo.
Otvorené otázky
Návrh však skrýva aj niektoré otvorené otázky. Počíta totiž napríklad aj s príjmami zo sporného návrhu zvýšenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorú niekoľkokrát odmietla koaličná SNS. Ak by zvýšenie dane v parlamente neprešlo, v rozpočte by chýbalo vyše sto miliónov eur. Upozorňuje na to aj samotné ministerstvo financií. „Vzhľadom na štatút daňového výboru je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov zahrnuté do prognózy, nakoľko bolo riadne schválené vládou. Pretrváva však riziko, že opatrenie nebude schválené v Národnej rade SR. V takom prípade budú daňové príjmy nižšie v rozpätí od 102 až 138 mil. eur v rokoch 2020 až 2022,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom na základe aktuálnych prognóz počíta so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska v budúcom roku na 2,3 %. Samotný štátny rozpočet, ktorý je rozpočtom subjektov štátnej správy a je súčasťou rozpočtu verejných financií, počíta v budúcom roku s celkovými hotovostnými príjmami na úrovni 15,89 mld. eur, výdavkami v objeme 18,572 mld. eur a schodkom vo výške 2,682 mld. eur.
Kompromisný rozpočet
Premiér Peter Pellegrini po rokovaní vlády skonštatoval, že ide o kompromisný rozpočet, avšak stále so silným sociálnym akcentom. Základom podľa neho je budovanie sociálneho štátu. „Ak som rozpočet nazval kompromisným, vychádzam z toho, že reaguje na meniace sa ekonomické prostredie, ktoré musíme brať do úvahy. Reaguje aj na domáce priority, ako je zdravotníctvo, školstvo a sociálna oblasť, ktoré si zaslúžia našu pozornosť,“ povedal Pellegrini.
Pellegrini si zároveň uvedomuje, že ekonomika spomaľuje. Znižuje sa výkonnosť eurozóny, otázny je brexit, či obchodná vojna. „Čelíme síce spomaleniu, ale nie je to kríza,“ doplnil Pellegrini. Podľa neho má Slovensko jedenásty najnižší verejný dlh v rámci EÚ a rozpočet pritom počíta s jeho znižovaním. Napriek spomaleniu ekonomického rastu vláda podľa Pellegriniho nešrktá. „Nemienime škrtať na našich občanoch – senioroch, rodinách, slabých či chorých. Rezervy hľadáme skôr v spravovaní štátu,“ povedal Pellegrini.
Zostavovanie rozpočtu nebolo podľa ministra financií Ladislava Kamenického jednoduchá záležitosť. Ide podľa neho o druhý predvolebný rozpočet, na ktorého schválenie bude potrebná dohoda troch koaličných strán. Návrh je však podľa neho nastavený na maximálnom limite, ktorý umožňujú rozpočtové pravidlá. Taktiež upozornil na zhoršujúcu sa náladu v Európe a dodal, že ak sa naplnia riziká, je pripravený reagovať. „Každá vláda by mala prijímať opatrenia, Útvar hodnoty za peniaze identifikoval úspory okolo 750 mil. eur, doteraz sa podarilo zrealizovať len 118 mil. eur,“ povedal Kamenický.
