Mikloš odmieta zmrazovanie platov ako formu konsolidácie, ide len o krátkodobé a neudržateľné riešenie - VIDEO

Mikloš sa tiež dotkol otázky daňovej politiky.
Ivan Mikloš
Ivan Mikloš počas rozhovoru pre agentúru SITA v podcaste Má to Filipa. Foto: SITA

Bývalý minister financií Ivan Mikloš považuje návrh rozpočtu vlády na rok 2026 za dôkaz nekompetentnosti a krátkozrakosti. Ako povedal v rozhovore pre SITA, deklarované šetrenie verejných výdavkov je podľa neho len formálne a jeho reálne efekty sú sporné.

Vláda síce tvrdí, že chce šetriť aj na sebe, ale nikto nevie, koľko presne. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ich očakávané úspory sú nerealistické,“ vysvetľuje Mikloš.

Krok zlým smerom

Zároveň kritizuje spôsob, akým kabinet plánuje znižovať výdavky. Najväčšia plánovaná úspora, približne 58 miliónov eur, má prísť na úkor ministerstva dopravy. Teda investícií do cestnej a železničnej infraštruktúry. Podľa Mikloša je to krok zlým smerom, pretože Slovensko už dnes investuje do rozvoja oveľa menej než okolité krajiny, čo brzdí ekonomický rast.

Rovnako odmieta zmrazovanie platov ako formu konsolidácie. „Nemôžete do nekonečna držať zmrazené platy. To môžete spraviť na rok, nie ako systémové opatrenie,“ hovorí.

Krátkodobé a neudržateľné riešenie

Podľa neho ide len o krátkodobé a neudržateľné riešenie, ktoré problém verejných financií len odsúva. Mikloš zdôrazňuje, že rezervy vo výdavkoch existujú, no ich odhalenie si vyžaduje seriózne procesy. Personálne, informačné a procesné audity naprieč celým verejným sektorom. Tie však podľa neho vláda ani nezačala.

Vo verejnom sektore máme veľkú mieru neefektívnosti, prezamestnanosti, plytvania aj korupcie,“ dodáva s tým, že skutočné šetrenie by muselo byť spojené s digitalizáciou a informatizáciou, ktorá by zjednodušila štátne procesy a ušetrila miliardy. Ako príklad uvádza Ukrajinu. „Ktorá za tri roky urobila viac v informatizácii ako my za dvadsaťpäť. A bez eurofondov,“ povedal.

Čoraz zložitejší systém

Na otázku o živnostníkoch reagoval ostro. „Áno, môžeme tvrdiť, že malí a strední podnikatelia sú chrbtovou kosťou ekonomiky, ale tento rozpočet je hexenšusom (bolesť chrbtice, pozn. red.) tejto chrbtice,“ uviedol.

Podľa Mikloša vláda opatreniami, ako je zavedenie minimálnej dane či ďalších poplatkov, zasahuje práve tých najmenších podnikateľov, ktorí budú v dôsledku zvýšených nákladov nútení zatvárať živnosti. „Tento systém je čoraz zložitejší a viac zaťažuje malých podnikateľov, zatiaľ čo veľké firmy to ešte dokážu prežiť,“ dodal.

Mikloš sa tiež dotkol otázky daňovej politiky, podľa ktorej čím je systém jednoduchší, tým efektívnejšie sa vyberajú dane. „Keby len túto poučku ministerstvo financií ignorovalo. Oni ignorujú všetky. Od významu investícií až po potrebu kvalitných verejných služieb a tvorbu rezerv v dobrých časoch,“ hovorí.

Dodáva však, že odborníci na ministerstve sú, len politika rozhoduje inak. „Problém nie je v odbornosti, ale v politike. Politiku netvoria experti, ale tí, čo sa riadia populizmom,“ dodáva.

Slovensko potrebuje dve veci

Pokiaľ ide o budúcnosť slovenskej ekonomiky, Mikloš vidí pretrvávajúcu stagnáciu. Slovensko sa podľa neho stále nedokáže posunúť z pozície „montovne“ k „mozgovni“, teda k ekonomike založenej na inováciách a znalostiach.

Kým krajiny ako Estónsko či Litva využívajú eurofondy na digitalizáciu a vzdelanie, Slovensko ich podľa neho nevyužíva efektívne. A často sa snaží peniaze míňať na dotácie energií, čo Európska únia napokon ani nepovolila.

Podľa neho Slovensko potrebuje dve veci, a to investície a talenty. Práve druhý faktor však podľa bývalého ministra mizne alarmujúcim tempom. „Máme jeden z najväčších únikov mozgov. Najlepší študenti odchádzajú študovať do Česka a často sa nevracajú,“ hovorí. Kvalita slovenských vysokých škôl je podľa neho kľúčovým dôvodom, prečo krajina prichádza o svoj ľudský kapitál.

Malý záblesk optimizmu

Jediný moment, ktorý Mikloš hodnotí relatívne pozitívne, je nezmrazenie platov v školstve. „Je dobre, že aspoň učitelia nebudú mať zmrazené platy, pretože tie sú už dnes extrémne nízke,“ dodáva.

V širšom kontexte však žiadne zásadné pozitívum v rozpočte nevidí. Na záver ponúka aspoň malý záblesk optimizmu. Nie ekonomického, ale politického: „Pozitívnou správou je, že prieskumy ukazujú mierny, hoci pomalý pokles popularity vládnych strán,“ uzatvára s dávkou irónie Ivan Mikloš.

>>> Celý rozhovor SITA s Ivanom Miklošom

Viac k osobe: Ivan Mikloš
Firmy a inštitúcie: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť