Maximalistický prístup ku kontrole zahraničných investícií, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií, prinesie podľa Americkej obchodnej komory v SR v praxi problémy.
Uvítala by pritom, ak by predstavenú legislatívu Ministerstvo hospodárstva SR prehodnotilo a zmiernilo. Komora to uviedla v stanovisku, ktoré poskytla agentúre SITA. Podľa neho víta, že nový návrh nahradí súčasnú úpravu kontroly určitej skupiny zahraničných investícií zákonom o kritickej infraštruktúre a konštatuje, že Slovensko v tejto oblasti priblíži k štandardu iných členských štátov Európskej únie. Voči materiálu, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, má však viacero výhrad.
Riziko a byrokratická záťaž
„Je neodškriepiteľné, že zriadenie mechanizmu na preverovanie investícií môže byť v očiach zahraničných investorov vnímané ako riziko a byrokratická záťaž,“ poukazuje okrem iného komora. Do slovenského screeningového mechanizmu by podľa nej bolo vhodné implementovať aj záruky pre podnikateľov, ktoré budú vyvažovať zásah do istoty podnikateľského prostredia v prospech atraktivity Slovenska ako destinácie pre zahraničné investície. Dôsledkom zvýšenia transparentnosti môže byť podľa nej aj zlepšenie podnikateľského prostredia v prospech dlhodobých investičných zámerov realizovaných investormi bez bočných úmyslov.
Komora má zároveň pochybnosti, či je potrebné kontrolovať aj také prípady, keď zahraničný investor nadobúda len 10 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach cieľového subjektu. Znepokojujúca je podľa nej navrhovaná definícia zahraničného investora. Podľa návrhu totiž stačí na splnenie tejto definície, ak osoba z tretej krajiny (mimo Európskej únie) má len 10 % podiel na základnom imaní osoby, ktorá zamýšľa uskutočniť investíciu. „Ako potenciálne problematické vnímame tiež to, že kontrolný mechanizmus zachytáva nielen investície z krajín, ktoré môžu predstavovať riziko z hľadiska ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, ale podliehajú mu investície zo všetkých krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,” dopĺňa komora.
Adekvátny dôraz na apolitickosť
Za primeraný nepokladá ani fakt, že návrh zákona umožňuje ministerstvu ukladať obrovské pokuty, a to až do 1% z obratu zahraničného investora na úrovni skupiny, aj za porušenie administratívnych povinností, napríklad za nepredloženie správy o uskutočnení investície. Právomoc rezortu hospodárstva preverovať zahraničné investície po ich uskutočnení by mala byť podľa komory v záujme právnej istoty časovo obmedzená.
Všeobecne pritom Americká obchodná komora v SR vníma potrebu zavedenia kontrolného mechanizmu investícií z tretích krajín. V rámci nich je však podľa nej nutné klásť adekvátny dôraz na apolitickosť, nezávislosť, nestrannosť a transparentnosť. Screeningový mechanizmus môže byť podľa komory efektívny len v prípade, ak bude požívať dôveru investorov i verejnosti. Bolo by podľa nej vhodné, keby vláda bližšie vymedzila kritériá, ktoré investorom umožnia vyhodnotiť riziko neschválenia ich investície, aby rozhodovanie ministerstva a vlády bolo pokiaľ možno čo najtransparentnejšie.
Agentúra SITA požiadala o vyjadrenie aj Slovensko-nemeckú obchodnú a priemyselnú komoru (AHK Slowakei). Tá bola vo svojom stanovisku stručnejšia. Zákon je podľa nej zameraný na strategické oblasti ako sú obrana, biotechnológie alebo kritická infraštruktúra. „Rozumieme, ak tu štát chce vykonávať silnejšiu kontrolnú funkciu nad zahraničnými investíciami. Podobný zákon existuje aj v Nemecku („Außenwirtschaftsgesetz“),“ uviedol k téme hovorca komory Markus Halt.
Nástroj ochrany pred rizikami
Ministerstvo hospodárstva predložilo návrh zákon o preverovaní zahraničných investícií do medzirezortného pripomienkového konania začiatkom júna. Dôvodom je aktuálny vývoj a trendy v globálnom hospodárskom priestore ako aj vzájomná otvorenosť ekonomík Európskej únie, ktoré podľa rezortu prispeli k tomu, že aj napriek všeobecne pozitívnemu vplyvu prichádzajúcich zahraničných investícií je nutné venovať im zvýšenú pozornosť a identifikovať ich potenciál a spôsobilosť negatívne ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok. Zmeny by mali platiť od januára budúceho roka.
„Nastavený mechanizmus preverovania predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami,“ uvádza sa v predkladacej správe. Samotný rezort priznáva, že preverovanie predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, návrh zákona je však podľa neho koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov ako aj nediskriminačné zaobchádzanie. Po prijatí návrhu by tak Slovensko malo ostať naďalej otvorenou ekonomikou, nakoľko zámerom navrhovanej právnej úpravy nie je zníženie prílevu zahraničných investícií, ale výlučne ochrana bezpečnosti a verejného poriadku.
