Pandémia v roku 2020 zastihla štát aj mnohých zamestnávateľov nepripravených. Do práce sa chodiť nemohlo alebo len s obmedzeniami. Mnohé prevádzky a obchody zostali zatvorené. Ani súčasná situácia nenaznačuje rýchlu zmenu k lepšiemu.
Vláda sa preto rozhodla uzákoniť takzvaný trvalý kurzarbeit, ktorý by mal v čas krízy pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom. Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) upozorňujú, že sa zabudlo na živnostníkov.
Podmienky osobitných schém pomoci pre živnostníkov, o ktorých hovoril minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina), stále nie sú známe.
Pomoc už od januára
Kurzarbeit zavádza do praxe schválený zákon o podpore v čase skrátenej práce. Od januára budpceho roka bude pomáhať zamestnancom a zamestnávateľom podobne, ako im v súčasnosti pomáha projekt Prvá pomoc.
Mnohé firmy sa prepadli do červených čísiel. Pomoc od štátu je pomalá a nedostatočná, tvrdia podnikatelia
Štát bude cez úrad práce zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy alebo platu pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, ktoré nebude vedieť ovplyvniť a budú dočasného charakteru.
Medzi ne patrí napríklad súčasný núdzový stav, ale aj mimoriadna situácia či výnimočný stav. V praxi takéto prekážky okrem pandémie môže spôsobiť aj prírodná katastrofa alebo prudký prepad ekonomiky.
Podmienky pomoci
V takýchto prípadoch štát poskytne pomoc vtedy, ak zamestnávateľ nemôže najmenej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
Pomoc bude trvať najviac šesť mesiacov počas dvoch rokov, avšak vláda ju bude môcť svojim nariadením predlžiť. Ak ju zamestnávateľ obdrží, musí zachovať dané pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení jej poberania.
Mihók: Pripravme sa na slabý rast ekonomiky, rastúci dlh a zrejme aj vyššie ceny potravín
Na rozdiel od súčasných 80% celkovej ceny práce, však bude po novom zamestnávateľ poberať pomoc vo výške jej 60%. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča by tak maximálna suma príspevku kurzarbeitu mala dosiahnuť 1 340 eur.
Bez živnostníkov
Zákon však v rámci tohto inštitútu počíta len so zamestnávateľmi a zamestnancami, teda nie so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). Minister Krajniak to zdôvodnil tým, že by sa im tým mierne zvýšili sociálne odvody.
Upozornil tiež na to, že osem z desiatich živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, a preto by z tohto systému mali nárok na príliš nízke dávky. „Súčasná schéma pomoci je pre nich výhodnejšia,“ zdôraznil po pondelkovom rokovaní tripartity.
Magvaši: Ekonomike nepomôžu narcistickí politici. Musíme umne investovať a inovovať
S týmito tvrdeniami však nesúhlasí generálna sekretárka SŽZ Miriam Bellušová, ktorá upozorňuje na to, že systém verejných financií je v skutočnosti nevybalansovaný do takej miery, že sa do neho živnostník radšej nezapojí.
Hlavným problémom totiž nie je spomínaná výška odvodov živnostníkov, ale výška vymeriavacieho základu, od ktorého sú jednotlivé dávky vrátane dôchodku odvádzané.
Pomohla by odvodová reforma
Bellušová preto považuje za vhodné, aby sa vláda skôr sústredila na odvodovú reformu, ktorá by výšku vymeriavacieho základu vo vzťahu k odvodom a k dávkam upravila. Súčasná úprava totiž odrádza živnostníkov na účasti v dôchodkovom systéme.
Podľa Bellušovej by situáciu SZČO uľahčili aj jasné podmienky osobitnej schémy pomoci, ktorú sľubuje minister práce. Živnostníci by sa totiž mohli na prípadné krízové situácie lepšie pripraviť a vyhli by sa problémom, ktoré vznikli pri vyplácaní Prvej pomoci.
Slovenský bankový sektor je podľa odborníkov v dobrej kondícii
Tá totiž viazala vyplácanie príspevkov na dĺžku sociálneho poistenia, čo si pred pandémiou podľa Bellušovej nikto do súvisu nedával. Výsledkom bolo, že na pomoc od štátu nemalo mnoho živnostníkov nárok, pričom toto riziko hrozí živnostníkom aj teraz.
Podmienky nie sú známe
Pritom by sa mu mohli ľahko vyhnúť, napríklad dobrovoľným sociálnym poistením alebo inými úkonmi, pokiaľ by boli podmienky štátnej pomoci známe, myslí si Bellušová.
SITA.sk sa preto s otázkou, týkajúcou sa jednotlivých podmienok pomoci živnostníkom obrátili na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To však do redakčnej uzávierky nestihlo poslať odpovede.
PRIESKUM: Čím horšie sú na tom ľudia aktuálne s financiami, tým je ich ochota dať sa zaočkovať nižšia
V súčasnosti je známe iba vyhlásenie Krajniaka po rokovaní vlády, ktorým potvrdil, že sa táto schéma osobitnej pomoci pre SZČO aktivuje vždy, keď bude aktivovaná schéma kurzabeitu pre zamestnávateľov.
Financií má byť dosť
S vyradením SZČO z trvalého kurzarbeitu nesúhlasia ani odborári. Kovorkyňa KOZ Martina Nemethová pre Webnoviny.sk uviedla, že to bola jedna z ich hlavných pripomienok k návrhu zákona. Zdôrazňuje, že SZČO sú v čase krízy najviac ohrozené subjekty.
Druhou hlavnou pripomienkou odborového zväzu bolo nezriadenie osobitného fondu zamestnanosti. Podľa Nemethovej tu existuje riziko, že v prípade krízy budú peniaze chýbať. Zároveň doplnila, že takúto situáciu sa na tripartite zaviazal riešiť štát.
Potvrdil to aj Krajniak, ktorý nezriadenie fondu argumentoval tým, že peniaze by v ňom boli viazané a nemohli by sa využiť inak.
