Majetok slovenských domácností v posledných rokoch rástol na prvý pohľad výrazne, no tento obraz je skreslený infláciou aj štruktúrou bohatstva.
Ako vyplýva z analýzy VÚB banky, ktorá vychádza z dát prieskumu Národnej banky Slovenska o finančnej situácii a spotrebe domácností, z rastu profitovali najmä tí, ktorí vlastnia nehnuteľnosti, a predovšetkým tí, ktorí ich financujú hypotekárnym úverom. Domácnosti bez nehnuteľností naopak čelili citeľnému úbytku majetku, a to nielen v reálnom, ale aj v nominálnom vyjadrení.
Inflácia sa podpísala pod reálnu hodnotu bohatstva
Čistý majetok slovenských domácností sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšil v nominálnom vyjadrení takmer o 30 percent. Mediánová hodnota vzrástla z 97-tisíc eur na 125 400 eur. Po očistení o vysokú infláciu však ide len o mierny reálny nárast na úrovni štyroch percent. Inflácia sa tak výrazne podpísala pod reálnu hodnotu bohatstva a zároveň prehĺbila rozdiely medzi jednotlivými skupinami domácností.
UniCredit zlacňuje hypotéky: Krátke fixácie sa opäť blížia k trom percentám
„Majetku i vývoju jeho hodnoty v čase dominujú na Slovensku nehnuteľnosti. A tak keď mediánový objem majetku medzi rokmi 2021 až 2023 narástol až o 29 percent, hlavným ťahúňom tohto rastu boli ceny našich domov a bytov, ako aj splácanie na nich nadviazaných hypoték. Takéto vyššie bohatstvo však automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť,“ upozorňuje hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Kľúčová štruktúra majetku
Práve štruktúra majetku sa ukazuje ako kľúčová. NBS v správe zdôrazňuje, že aj domácnosť s vysokou hodnotou majetku môže byť zraniteľná, ak jej chýba dostatočná likvidná rezerva. To sa týka najmä vlastníkov nehnuteľností, ktorí síce „na papieri“ zbohatli, no väčšina ich bohatstva je viazaná v nehnuteľnosti. V prípade nečakaného výpadku príjmu alebo nepredvídaného výdavku sa tak môžu rýchlo dostať do problémov.
Slovenské domácnosti po pandémii zbohatli len na papieri, inflácia zmazala väčšinu rastu majetku
Inflácia paradoxne pomohla domácnostiam s hypotékami. V reálnom vyjadrení totiž rástol čistý majetok len tým, ktorí mali hypotekárny úver. U vlastníkov nehnuteľností bez úveru na bývanie čistý majetok po očistení o infláciu mierne klesol, približne o jedno percento. Ešte výraznejší prepad zaznamenali domácnosti bez nehnuteľnosti. Ich mediánové čisté bohatstvo sa znížilo reálne až o 30 percent a nominálne o 13 percent.
„Spôsobil to zrejme najmä inflačný šok rokov 2022 a 2023, ktorý ich donútil siahnuť aj na úspory, aby si udržali dovtedajšiu reálnu úroveň spotreby,“ vysvetľuje Štefanides. Zároveň však dodáva, že jedným z pozitívnych zistení prieskumu je pokles podielu domácností, ktoré žijú od výplaty k výplate. Takýchto domácností bolo v roku 2023 približne 26 percent, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo ešte 37 až 38 percent.
Život od výplaty k výplate
V ekonomickej terminológii znamená život od výplaty k výplate situáciu, keď likvidný finančný majetok domácnosti, napríklad bankové vklady, nedosahuje ani polovicu jej mesačného príjmu. Nejde pritom nevyhnutne o chudobné domácnosti.
Inflácia na Slovensku udrela hneď v januári, najvýraznejší cenový šok priniesli potraviny
Často ide o ľudí, ktorí vlastnia byt alebo dom, no nemajú dostatočnú hotovostnú rezervu. Bežná porucha spotrebiča či nečakaný výdavok tak môže znamenať vážny problém. Skutočne najzraniteľnejšia skupina, domácnosti žijúce doslova z ruky do úst s minimálnym majetkom v akejkoľvek forme, tvorí približne tri percentá.
Riziko finančnej zraniteľnosti
Dáta zároveň ukazujú, že riziko finančnej zraniteľnosti výrazne súvisí so vzdelaním, finančnou gramotnosťou a vekom. Domácnosti s vyšším vzdelaním a lepším porozumením financiám majú menšiu pravdepodobnosť, že sa ocitnú v kritickej situácii, zatiaľ čo mladšie domácnosti sú podstatne zraniteľnejšie.
Reálny rast čistého majetku bol najsilnejší u ľudí vo veku 45 až 54 rokov a u seniorov nad 65 rokov, kde presiahol 10 percent. Mladšie domácnosti zaznamenali len minimálne reálne prírastky alebo dokonca poklesy.
Majetkové rozdiely
Majetkové rozdiely sa v sledovanom období mierne prehĺbili. Giniho koeficient, ktorý meria nerovnosť rozdelenia majetku, vzrástol z hodnoty 0,45 na 0,47. Tento vývoj opäť súvisí najmä s nehnuteľnosťami, ktoré zostávajú dominantnou formou bohatstva na Slovensku. Rast cien bývania zároveň podporil ďalšie zadlžovanie. Podiel domácností s hypotekárnym dlhom sa zvýšil zo štvrtiny v roku 2021 na takmer 30 percent v roku 2023.
Mzda nie je o dobrom srdci zamestnávateľa. Kto v skutočnosti určuje, koľko zarábame?
Finančné aktíva aj naďalej zohrávajú v portfóliách slovenských domácností druhoradú úlohu. Viac ako 90 percent domácností síce drží bankové vklady, no účasť na investovaní do akcií, dlhopisov či podielových fondov zostáva nízka. Pozitívnym signálom je, že podiel domácností investujúcich do podielových fondov sa takmer zdvojnásobil, zo štyroch na približne osem percent. Tento rast však pochádzal najmä od domácností, ktoré investovali skôr menšie sumy.
