Kryptoaktíva predstavujú novú formu vykonávania finančných aktivít. Popularita investovania do kryptoaktív súvisí s výhodami, ktoré majú prinášať, v podobe nižších transakčných nákladov, rýchlejších platieb bez potreby sprostredkovateľa, anonymity a potenciálne vyšších ziskov pri investovaní.
Ich podiel na trhu finančných aktív sa podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prudko zvýšil a v novembri 2021 dosiahol objem 3 000 mld. USD. To predstavovalo viac ako 0,4 % globálnych finančných aktív.
Vplyv na stabilitu
Trh kryptoaktív vzhľadom na svoju veľkosť nepredstavuje v súčasnosti podľa NBS významné riziko pre finančnú stabilitu. V dôsledku ich dynamického vývoja a stúpajúcej popularity však bude toto riziko v čase rásť. Trhy s kryptoaktívami majú totiž prepojenie na tradičný finančný systém.
Existuje systémové riziko možného výraznejšieho presunu vkladov z bánk do kryptoaktív s nepriaznivým vplyvom na likviditu a sprostredkovateľskú činnosť bánk. Zároveň sa tým môže prehĺbiť nekontrolovaný cezhraničný presun kapitálu.
Riziko pre finančnú stabilitu súvisí aj s nízkou transparentnosťou, keď informácie o vlastníctve, právnej štruktúre, správe a riadení subjektov prevádzkujúcich obchody, ako aj burzy s kryptoaktívami sú aktuálne zvyčajne obmedzené. Na druhej strane sú vďaka technológii blockchain k dispozícii informácie o transakciách s kryptoaktívami nad rámec toho, čo je bežné v iných sektoroch finančného trhu.
Kryptoaktíva môžu predstavovať riziko pre domácnosti s vyššou expozíciou voči tomuto segmentu aktív. Investície do kryptoaktív totiž podstupujú nezanedbateľné trhové riziko, keďže trhy s kryptoaktívami sú podľa národnej banky výrazne volatilné.
Treba poznať rozdiely
Je potrebné vidieť rozdiel medzi tzv. stable coinami, ktorých hodnota je naviazaná na hodnotu inej podkladovej meny (napr. USD), komodity (napr. zlato alebo striebro) a kryptoaktívami, ktorých hodnota nie je viazaná na žiadne rezervné podkladové aktívum a je primárne tvorená softwarovým algoritmom na regulovanie ponuky daného kryptoaktíva.
Tieto aktíva na rozdiel od tradičných foriem investovania nemajú svoju vlastnú vnútornú hodnotu ani zastrešujúcu inštitucionálnu autoritu, ktorá ich reguluje, v dôsledku čoho dochádza k prudkým zmenám ich ceny, čo môže podľa NBS viesť k stratám investorov. Tieto výkyvy na trhoch kryptoaktív môžu v dôsledku snahy o náhly a urýchlený presun investovaných aktív vyvolať výkyvy aj na tradičných finančných trhoch.
Riziko investovania do kryptoaktív je spojené aj s vysokou koncentráciou na trhoch kryptoaktív. K obchodovaniu s týmito aktívami dochádza totiž len na niekoľkých veľkých kryptoburzách. Vyše 70 % trhovej kapitalizácie tvorí podiel šiestich najväčších kryptoaktív, a pokiaľ ide o emitentov stable coinov, 90 % trhovej kapitalizácie je podľa Národnej banky Slovenska sústredených v rámci troch najväčších subjektov.
Výrazná koncentrácia je aj na strane účastníkov trhu. V roku 2020 menej ako 100 účastníkov trhu kontrolovalo približne 51 % hodnoty trhu Dogecoin, ZCash a Ethereum Classic. Malý počet obchodov tak môže vyvolať veľké zmeny dopytu a výrazné zmeny v cene týchto aktív. Aj v minulosti nastali významné pohyby v cenách kryptoaktív, vyvolané informáciami o nákupoch a predajoch kryptoaktív zo strany veľkých investorov.
Riziko spojené s kryptoaktívami predstavuje aj fakt, že obchodníci a platformy s týmto typom aktív sa vyznačujú vysokou zadlženosťou a nadmerným pákovým efektom, v dôsledku čoho sú investori vystavení likvidnému a úverovému riziku. Digitálna povaha týchto mien a uzatváranie online kontraktov pri týchto investíciách robí zasa tento systém výrazne náchylným na kybernetické útoky.
Záujem aj na Slovensku
Kryptoaktíva už nie sú okrajovou záležitosťou ani na Slovensku. Približne 9 % slovenskej dospelej populácie uvádza praktickú skúsenosť s kryptoaktívami. Vyplynulo to národnej banke z prieskumu, ktorý pre ňu uskutočnila agentúra Focus.
Skúsenosť s kryptoaktívami na Slovensku má podobná časť populácie, ako v iných krajinách EÚ. Navyše popularita tohto typu aktív rastie, keď 13,7 % slovenských respondentov, ktorí mali o kryptoaktívach aspoň základné vedomosti, ich plánovali v budúcnosti nakúpiť a ďalšia takmer tretina to zvažovala.
Skúsenosť s držbou kryptomien mali podľa NBS najmä mladší ľudia, čo tiež naznačuje potenciál ich rozšírenia v budúcnosti. Väčšina ľudí mala na Slovensku v kryptoaktívach investovaných menej ako 1 000 eur, najčastejšie s úmyslom oboznámiť sa s týmto typom investícií a zo špekulatívnych dôvodov.
Približne 12 % respondentov však malo v kryptoaktívach investovaných viac ako polovicu svojich investícií. Rovnaký podiel slovenských respondentov zároveň uviedol, že výška ich investície do kryptomien presiahla 5 000 eur. To naznačuje podľa NBS vyššie vystavenie časti domácností voči trhom s kryptoaktívami.
Postupná regulácia
S cieľom pokrytia rizík voči bankovému sektoru, ktoré prepojenie trhu s kryptoaktívami s finančným sektorom prináša, prijal v roku 2022 Bazilejský výbor pre bankový dohľad dodatok k bazilejskej regulácii. Ten začne platiť od 1. januára 2025.
V rámci zmien sa rozlišujú dve skupiny kryptoaktív. Teda tokenizované tradičné aktíva a stable coiny. Tie podliehajú kapitálovým požiadavkám na základe rizikových váh ich podkladových aktív, tak, ako im ich prisudzuje existujúca bazilejská regulácia.
No sú tu aj ostatné kryptoaktíva, vrátane nekrytých kryptoaktív. Tie podliehajú prísnejším kapitálovým požiadavkám. Celková angažovanosť banky voči týmto typom aktív nesmie presiahnuť 2 % jej kapitálu Tier 1 a ideálne by mala byť nižšia ako 1 %. Ak expozície presahujú 2 % Tier 1 kapitálu, potom celá expozícia voči aktívam musí byť krytá vlastnými zdrojmi.
EÚ spustila proces implementácie komplexného regulačného rámca pre kryptoaktíva a trhy, známeho ako MiCA (Markets in Crypto-Assets Regulation). Jeho cieľom je vyváženie nových stimulov, ktoré kryptoaktíva prinášajú, s rizikami pre finančný systém a investorov prostredníctvom:
i) stanovenia požiadaviek týkajúcich sa vydávania kryptoaktív a služieb s nimi spojených;
ii) autorizácie a dohľadu nad emitentmi stable coinov a poskytovateľmi služieb v oblasti kryptoaktív;
iii) definovania kapitálových požiadaviek a pravidiel riadenia; a
iv) stanovenia povinných minimálnych rezerv pre emitentov stable coinov.
Stále sú otázniky
Stále však ostávajú oblasti, ktoré bude potrebné regulačne doriešiť. Napríklad riziko koncentrácie, keď MiCA ukladá požiadavky iba v rámci jedného subjektu, avšak nie v rámci skupiny. Zároveň je potrebné ujasniť, či tokenizované nástroje majú spadať pod reguláciu špecifickú pre kryptoaktíva, alebo pod tradičnú bankovú reguláciu.
Ďalej je potrebné podľa národnej banky zamedziť možnému obchádzaniu regulácie cez poskytovanie služieb z regiónov, ktoré neimplementujú minimálne regulačné požiadavky. Bude potrebné aj rozšíriť štandardy vykazovania a zverejňovania údajov aj pre iné inštitúcie ako banky.
Najväčšou výzvou však podľa NBS ostáva zabezpečiť konzistentnosť regulácie na medzinárodnej úrovni s cieľom zamedzenia jej obchádzaniu. Obchodovanie s kryptoaktívami totiž prebieha v digitálnom priestore, v dôsledku čoho existuje možnosť nákupu kryptomien aj od obchodníkov a emitentov z krajín, kde sa nebude uplatňovať regulácia.
