Patríte medzi tých, čo neplánujú veľké výdavky na veľnonočné sviatky, alebo práve naopak? Ako sme na tom ako národ? Najviac plánujú minúť tí, ktorí si veľkonočné sviatky spájajú s kresťanskými tradíciami.
Na Slovensku sa jedná práve o staršie generácie, obyvateľov Prešovského kraja a obyvateľov malých obcí. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research z polovice marca na vzorke viac ako tisíc ľudí.
Väčšina míňa uvážlivo
Aj keď sa ceny potravín za posledné týždne stabilizovali, uvážlivo míňať peniaze na veľkonočné nákupy plánuje väčšina Slovákov a Sloveniek, až 63 percent. Každý piaty z nás dokonca tvrdí, že sa plánujú viacerých vecí zrieknuť a na veľkonočných prípravách budú šetriť.
V porovnaní s minulým rokom ľudia neplánujú robiť výrazné zmeny v tom, koľko peňazí minú. Takmer šesť z desiatich ľudí plánuje minúť rovnako veľa peňazí ako minulý rok na veľkonočné sviatky.
Poistné udalosti a Veľká noc: Úraduje alkohol a neopatrnosť pri šibačke či upratovaní
Veľká noc je na Slovensku stále vnímaná predovšetkým ako kresťanský sviatok. Vníma ju tak viac ako polovica populácie.
Najviac si veľkonočné sviatky spájajú s kresťanstvom predovšetkým staršie generácie (59 %), obyvatelia malých obcí s počtom obyvateľov do 5 000 (63 %), či obyvatelia Prešovského kraja (67 %).
Jedlo, výzdoba a výslužka
Práve tie skupiny obyvateľstva, ktoré si Veľkú noc spájajú s kresťanstvom a kresťanskými tradíciami, plánujú na veľkonočné nákupy minúť najviac peňazí.
“K veľkonočným tradíciám patrí aj príprava tradičných veľkonočných jedál, výzdoba či výslužka pre šibačov. Staršie generácie či obyvatelia východného Slovenska majú hlbšie zakorenené tradície späté s Veľkou nocou, preto je pre nich prirodzené siahnuť počas veľkonočných nákupov hlbšie do vrecka,“ interpretuje rozdiely Denisa Lakatošová z NMS.
Ako dodáva, pre staršie generácie sú veľkonočné sviatky často aj výnimočná príležitosť stretnúť sa so svojou rodinou a blízkymi.
Preto aj napriek tomu, že starší patria ku skupinám obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené nedostatkom financií, v rámci veľkonočných sviatkov patria medzi najštedrejšie skupiny Slovákov.
Priemer je pod stovkou
Priemerne plánujú Slováci v súvislosti s prípravami na Veľkú noc minúť 97,1 eur. Pomyselnú 100-eurovú hranicu plánujú minúť len spomínané skupiny obyvateľstva, ktoré si Veľkú noc v porovnaní s ostatnými silnejšie spájajú s kresťanstvom.
Staršie generácie nad 55 rokov plánujú minúť v priemere okolo 108 eur, obyvatelia menších obcí 103 eur.
Obyvatelia Prešovského kraja odhadujú svoju útratu na veľkonočné nákupy na 120 eur, a to je o 23 eur viac, ako je priemer populácie a dokonca o takmer 36 eur viac, ako plánujú minúť obyvatelia Bratislavského kraja.
