Kľúčovým problémom Slovenska je podľa partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvie Hallovej vysoká cena práce. Tvrdí, že Slovensko má najvyššie náklady na pracovnú silu nielen v porovnaní s krajinami V4, ale dokonca aj v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom.
Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia
Kľúčovou reformou, ktorá môže pomôcť slovenskej ekonomike, je preto zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce tak, aby sa Slovensko opäť stalo v plnej miere konkurenčné pri prilákaní nových a udržaní existujúcich investícií.
Uviedla to v reakcii na odporúčania Európskej komisie zvýšiť efektívnosť daňového mixu, využívať environmentálne dane a posilniť daňovú disciplínu a digitalizáciu daňovej správy.
„Táto zmena je kľúčová aj preto, že Slovensko má ambíciu zvýšiť podiel znalostnej ekonomiky, pre ktorú sú kľúčoví špičkoví odborníci s vysokými príjmami. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie logicky odrádza odborníkov pred príchodom na Slovensko, a tým sa nám vo vyššej miere vyhýbajú aj investície orientované na výskum a vývoj,“ tvrdí odborníčka.
Kontrola dane z príjmu
Kým na Slovensku sú podľa nej vysoké mzdy zaťažené odvodmi vo výške 35,2 %, napríklad v Poľsku sa zaťaženie progresívne znižuje z 21,98 % pri hrubej mzde 2 500 eur na 12,81 % pri hrubej mzde 5 000 eur.
Slovensko tiež podľa Hallovej paralelne potrebuje profesionalizáciu finančnej správy. Slovensku sa podarilo v posledných rokoch zmenšiť daňovú medzeru pri dani z pridanej hodnoty, avšak stále nie dostatočne.
„Navyše, kontrola dane z príjmu sa takmer nedeje. Slovensko potrebuje do praxe silnejšie zaviesť automatické vyhodnocovanie rizikového daňového správania a zamerať sa na tieto firmy a živnostníkov intenzívnejšími daňovými kontrolami,“ upozorňuje.
Týmto krokom by sa podľa nej paralelne znížila administratívna záťaž pre firmy, ktoré si svoje povinnosti riadne plnia a správajú sa štandardne.
Atraktivita pre investorov
Slovensko má podľa odborníčky aj vďaka plánu obnovy jedinečnú príležitosť prispôsobiť svoj daňový systém prechodu na zelenú ekonomiku, a tým získať konkurenčný náskok v EÚ a vyššiu atraktivitu pre investorov v tejto oblasti.
Malo by ísť cestou postupného vyššieho zaťaženia fosílnych palív daňami v kombinácii s kompenzačnými opatreniami na podporu ekologického správania.
V praxi to znamená napríklad aj zavedenie ekologickej dane na autá na základe produkovaných spalín a zavedenie cestnej dane pre všetky autá so spaľovacími motormi.