- aktualizované, 30. mája, 15:28
Na internete mohli užívatelia zachytiť reklamu istej advokátskej kancelárie, ktorá tvrdí, že ak niekoho žaluje banka alebo nebanková spoločnosť, nič lepšie sa dotyčnému nemohlo stať. Reklama pritom spochybňuje zmluvy bánk.
Neetické a zavádzajúce tvrdenia
Podľa Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) sú tvrdenia v uvedenej reklame zavádzajúce a neetické, lebo nepriamo môžu vyvolávať dojem, že s najväčšou pravdepodobnosťou sú všetky zmluvy všetkých bánk pôsobiacich na Slovensku chybné a divákov potenciálne môže priviesť k rozhodnutiu neplniť svoje zmluvné povinnosti. Asociácia už v tejto veci podala sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá sa prípadom zaoberá.
Podľa zistení agentúry SITA ide o advokátsku kanceláriu Webber Legal. Na svojej stránke má príspevky ako aj video, v rámci ktorých radí, čo robiť, ak klienta žaluje banka alebo inkasná agentúra.
Skutočná pomoc spotrebiteľom
Advokátska kancelária sa bráni.
„Našim cieľom je skutočná pomoc spotrebiteľom a nemali by sme nič z toho, ak by sme spotrebiteľov zavádzali,“ povedal pre agentúru SITA advokát a konateľ Webber Legal Anton Pavúk.
Osobný bankrot má medzery, ktoré je potrebné odstrániť. Inkasná asociácia upozorňuje najmä na ľudí s nadštandardným príjmom
Tomuto majú podľa jeho slov nastavený aj cenník, kde im pri takmer každej službe odmena patrí výlučne v prípade, ak sú úspešní a teda ak klientovi ušetria alebo vrátia nejaké peniaze.
„Teda ak klientovi nepomôžeme, má naše právne služby pri takmer každej službe zadarmo,“ hovorí Anton Pavúk.
Kontroverzná reklama
Kontroverzná reklama advokátskej kancelárie sa odvoláva podľa asociácie na prípad klienta, ktorý si zobral pôžičku, po čase ju prestal splácať a napokon banke nemusel zaplatiť nič.
Banky totiž podľa tejto advokátskej kancelárie údajne robia v zmluvách a v žalobách často chyby a ak napokon aj celý prípad skončí na súde, s využitím služieb danej kancelárie môže celá vec dopadnúť v prospech neplatiaceho dlžníka. Podľa inkasnej asociácie sú takéto tvrdenia zavádzajúce a môžu zároveň spochybňovať aj dôveryhodnosť finančných inštitúcií.
Dohľad Národnej banky Slovenska
Ako hovorí prezident asociácie Martin Musil, všetky banky a aj všetci veritelia oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery na Slovensku podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Tá v zmysle právnych predpisov vykonáva dohľad nad plnením všetkých povinností takýchto veriteľov podľa príslušných právnych predpisov. Teda dohliada aj na to, aby zmluvy bánk a ostatných veriteľov boli v súlade s právnymi predpismi.
Slováci môžu požiadať o štátnu pomoc na kompenzáciu zvýšených splátok hypoték, príspevok však nedostane každý
„Zároveň treba dodať, že aj v prípade neplatnosti akejkoľvek zmluvy sa zmluvné strany musia navzájom vysporiadať podľa pravidiel bezdôvodného obohatenia a vydať si navzájom poskytnuté plnenia,“ uvádza Musil.
Tvrdenie, ktoré nedáva zmysel
Anton Pavúk však na to má iný názor.
„Nespochybňujeme činnosť Národnej banky Slovenska. No tvrdenie, že veritelia podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska a len z tohto dôvodu nemôžu porušiť právny predpis, je tvrdenie, ktoré nedáva zmysel. Veď aj subjekt, ktorý podlieha dohľadu, môže právne predpisy porušiť. Ak by banky alebo nebankové spoločnosti právne predpisy nikdy neporušili, naša advokátska kancelária by nikdy nevyhrala žiaden súdny spor. O sporoch z prípadného porušenia zmlúv alebo právnych predpisov medzi dlžníkmi a veriteľmi totiž rozhodujú súdy, nie Národná banka Slovenska,“ argumentuje Pavúk.
V rozpore s etikou
Podľa ASINS je uvedená reklama zároveň v rozpore aj s etikou.
„Táto reklama obsahuje neoveriteľné informácie, ktoré môžu motivovať diváka neplniť si svoje zmluvné povinnosti. Reklama ho môže nabádať urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil a môže to mať pre neho závažné následky, ktoré však advokát v reklame neuvádza. Podľa nášho názoru môže ísť aj o porušenie zásad advokátskej etiky, ktorá by mala smerovať najmä k motivovaniu plniť si zákonné a zmluvné povinnosti,“ dodáva Musil.
Tatra banka upravuje svoje poplatky, klienti si priplatia za vedenie bezbalíkového účtu a pribudol aj nový poplatok
Asociácia sa preto v tejto súvislosti už obrátila so sťažnosťou na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá celú vec prešetruje a prípadom sa zaoberá.
Plnenie záväzkov na prvom mieste
Inkasná asociácia opätovne zdôrazňuje, že na prvom mieste by malo byť plnenie si záväzkov a zodpovednosť a nie hľadanie právnych kľučiek, ako sa vyhnúť splateniu dlhu.
Základom je rozumné nakladanie s financiami, finančný plán a tvorba finančnej rezervy. Ak niekomu hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti, treba to riešiť včas, predovšetkým komunikáciou s veriteľom. Napríklad optimalizáciou mesačných nákladov, dočasným znížením splátok úverov či pôžičiek alebo ich odkladom, refinancovaním, využitím splátkových kalendárov alebo ďalších zákonných možností, ktoré pomôžu osobe dostať sa z finančnej krízy.
Ochrana záujmov obchodných spoločností
Podľa Pavúka je však cieľom inkasnej asociácie ochrana záujmov obchodných spoločností, ktoré združuje. Cieľom týchto spoločností je dosahovanie zisku a tieto spoločnosti dosahujú zisk aj tým, že buď vymáhajú pohľadávky bánk alebo iných nebankových spoločností na základe poverenia, teda vymáhajú tieto pohľadávky v mene banky alebo nebankovky, alebo priamo kúpia pohľadávku od banky alebo nebankovej spoločnosti a vymáhajú to vo svojom mene.
Európska komisia chce zvýšiť mieru zabezpečenia finančných inštitúcií, ochrana voči hrozbám sa rozšíri aj na kryptoburzy
Ide najmä o pohľadávky zo spotrebiteľských úverov, teda pôžičiek, kreditných kariet alebo tovaru na splátky.
„Je zrejmé, že tieto spoločnosti sledujú finančný cieľ, aby im spotrebitelia – dlžníci platili čo najviac peňazí. My však sledujeme to, aby spotrebitelia platili čo najmenej a platili iba toľko, koľko ustanovujú právne predpisy,“ pokračuje Pavúk.
Rozdiel medzi zmluvnou a zákonnou povinnosťou
Podľa neho je totiž rozdiel medzi zmluvnou a zákonnou povinnosťou. Teda je rozdiel medzi tým, čo hovorí zmluva a čo hovorí zákon. Právne predpisy podľa neho ustanovujú, že v prípade, ak banky alebo nebankové spoločnosti porušili niektoré svoje povinnosti, dlžníci nemusia platiť žiadne úroky ani poplatky.
Teda musia vrátiť iba toľko, koľko si požičali. A ak ich už zaplatili, môžu ich žiadať späť. A to aj vtedy, keď je v zmluve napísané, že dlžník musí platiť úroky. Zákon má totiž vyššie postavenie ako zmluva.
„Zároveň, stretávame sa aj s tým, že dlžníci nemusia platiť ani požičanú istinu, napríklad ak dôjde k neplatnému postúpeniu pohľadávky a pôvodný veriteľ dlh ďalej nevymáha alebo ak je dlh premlčaný. Toto však spotrebitelia bežne nevedia. O všetkom však rozhoduje súd, ktorý jediný môže s definitívnou platnosťou určiť, aká suma peňazí veriteľovi v skutočnosti patrí“ uvádza Anton Pavúk.
Domnelá strata
Ak spotrebitelia vyhľadajú kvalifikovanú právnu pomoc, alebo ak získajú informácie o tom, že ich situácia sa dá riešiť aj inak ako tak, že by museli zaplatiť všetko, čo požadujú tieto spoločnosti, uvedené môže z povahy veci podľa Pavúka ohroziť domnelé finančné záujmy týchto spoločností a je teda logické, že sa budú pokúšať zastaviť šírenie akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli finančne pomôcť spotrebiteľom. Napriek tomu, že všetky kroky spotrebiteľov by boli zákonné.
Slovenská sporiteľňa zlacní pri niektorých fixáciách úroky na hypotékach. Analytik priblížil očakávanú reakciu konkurencie
„Príklad, ak inkasná agentúra v súdnom spore požaduje od spotrebiteľa zaplatenie 15-tisíc eur, ale súd rozhodne tak, že spotrebiteľ nemusí platiť nič a inkasná agentúra musí uhradiť trovy právneho zastúpenia spotrebiteľovi, tak finančná agentúra je zo svojho uhla pohľadu v domnelej strate, ale iba preto, lebo sa domáhala niečoho, na čo nikdy nemala nárok, hoci dokonca pred súdom tvrdila, že na to nárok má, a toto tvrdila po celý čas aj spotrebiteľovi, od ktorého tieto peniaze vymáhala,“ vysvetľuje Pavúk.
Vyhľadávanie pomoci u veriteľa
Podľa jeho názoru nie je správne, ak spotrebiteľ vyhľadáva pomoc u veriteľa. Veriteľ má totiž celkom opačný záujem ako spotrebiteľ a z logiky veci nemôže chcieť hájiť všetky záujmy toho spotrebiteľa, najmä ak sú tieto odlišné od záujmov týchto spoločností.
„Veriteľ totiž z logicky veci chce, aby spotrebiteľ platil čo najviac a spotrebiteľ z logiky veci chce platiť čo najmenej. Spotrebiteľ by si teda mal vyhľadať pomoc u niekoho, kto bude hájiť iba jeho vlastné záujmy, čo je pri bankách, nebankových spoločnostiach alebo inkasných agentúrach v zásade vylúčené, lebo tie majú na veci jednoducho opačný záujem a sú dá sa povedať v konflikte záujmov,“ dodáva Pavúk.
