Inflácia v eurozóne sa v apríli zvýšila z marcových 2,6 percenta na 3 percentá. Vyplýva to z oficiálnych údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Blízko nule
Zrýchlenie inflácie v 21-člennom bloku, ktorý používa spoločnú európsku menu, je dôsledkom prudkého rastu cien energií spôsobeného vojnou na Blízkom východe a zodpovedá odhadom analytikov. Dlhodobým cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) je pritom inflácia na úrovni dvoch percent.
Ropa na štvorročnom maxime, dlhodobá blokáda môže vojnu na Blízkom východe zmeniť na zamrznutý konflikt
Zverejnené čísla zároveň ukázali, že hospodárstvo eurozóny rástlo v prvom štvrťroku 2026 pomalšie, než sa očakávalo. Zvýšenie o 0,1 percenta, v porovnaní s 0,2-percetným rastom v poslednom štvrťroku minulého roka, zaostalo za prognózou 0,2 percenta podľa agentúry Bloomberg a 0,3 percenta podľa FactSetu.
Nepriaznivé údaje prichádzajú v čase, keď ECB zvažuje ďalší postup v menovej politike a upozorňuje na riziká vyplývajúce z rastúcich cien energií a geopolitického napätia.
Údaje netreba preceňovať
Ekonómovia však upozorňujú, že najnovšie údaje o raste eurozóny by sa nemali preceňovať ani priamo spájať so situáciou na Blízkom východe. Podľa nich sú za slabým výsledkom najmä špecifické jednorazové faktory.
Zvýši Európska centrálna banka úrokové sadzby alebo zvolí opatrný prístup?
Podľa makroekonomického analytika inštitútu Oxford Economics Nicolu Nobila čísla „odrážajú predovšetkým prudký pokles v Írsku a niektoré sezónne vplyvy v eurozóne skôr než dopad vojny.“
„Údaj o raste v prvom štvrťroku nie je obzvlášť výpovedný, keďže ho len minimálne ovplyvnil energetický a dodávateľský šok spôsobený vojnou na Blízkom východe,“ uviedol Peter Vanden Houte z ING Bank.
