Výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete hodnotí súdmi priznávané nemajetkové ujmy z povinného zmluvného poistenia (PZP) a hovorí aj o tom, či sa rokovania v tejto spornej téme posunuli.
V rozhovore sa dočítate aj:
- čo kryje PZP podľa zákona
- prečo poisťovne nemôžu vyplácať nemajetkovú ujmu
- v akom objeme sú žaloby na súdoch
V posledných rokoch začali slovenské súdy priznávať nemajetkovú ujmu z PZP. Prečo to prejde cez súd, keď to nemá žiadnu oporu v zákone?
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy existuje ako nárok v prípade zásahu do osobnostného práva. Tak hovorí Občiansky zákonník, ktorý súčasne normuje, že v tomto prípade nejde o nárok na náhradu škody. Problém je v tom, že zákon o PZP explicitne kryje iba nároky, ktoré majú charakter náhrady škody na majetku a zdraví. Slovenské súdy neberú do úvahy to, že keď mám voči niekomu nárok z nejakého zodpovednostného vzťahu, neznamená to, že takýto nárok je vždy súčasťou poistného krytia. V prípade PZP rozsah krytia veľmi presne a špecifikáciou jednotlivých nárokov vymedzuje zákon. Zákon o PZP umožňuje uhrádzať iba škody na majetku a škody na zdraví, prípadne z dôvodu úmrtia poškodeného. Z toho logicky vyplýva, že nie všetky ujmy, za ktoré niekto zodpovedá, napríklad z dôvodu zásahu do osobnostných práv a v prípade nemajetkovej ujmy ide o zásah do súkromia, musia byť aj kryté poistením. Medzi nekryté ujmy patrí ujma v osobnostnej sfére, teda aj ujma pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy – náhrada za smútok. Objednávka štátu na poistné krytie v zákone o PZP bola pri jeho vzniku vymedzená tak, že sa majú preplácať len škody na zdraví, majetku, trovy advokáta, regresné nároky sociálnej a zdravotnej poisťovne. Nemajetková ujma do rozsahu krytia nie je teraz ani v minulosti nebola zahrnutá. Potvrdil to aj tvorca zákona o PZP, teda ministerstvo financií a vláda SR. Súdy túto skutočnosť ignorujú. Je to dôsledok toho, že časť sudcov si sudcovskú nezávislosť vysvetľujú ako nezávislosť od zákona. To je hlboké nedorozumenie.
Tak prečo to prechádza cez súdy?
Táto otázka sa týka toho, či SR je právny alebo iba právnický štát. Žijeme teda v štáte, v ktorom sa súdy majú riadiť zákonom tak, ako to hovorí ústava SR alebo tu platí čisto sudcovská tvorba zákona, ako napríklad vo Veľkej Británii alebo v USA? Sudcovia sa bránia tým, že uplatňujú takzvaný eurokonformný výklad zákona, čo vysvetľujú tak, že priamo aplikujú príslušné smernice EÚ o PZP. To nie je však vo fungujúcom právnom štáte možné, pretože zákon o PZP v plnom rozsahu prevzal dotknuté smernice EÚ, čo potvrdila vláda SR i Komisia EÚ. Veľká časť rozsudkov, ktoré takúto náhradu pozostalým priznávajú, sú cez kopirák, bez presvedčivého zdôvodnenia a bez logických právnych argumentov o tom, prečo v takýchto sporoch neplatí zákon, ktorý jasne hovorí, že nemajetkovú ujmu a škodu za zdraví nemožno stotožňovať.
Nevyriešila by tento problém zmena zákona, ktorá by určila presné pravidlá odškodňovania?
Poisťovne už niekoľko rokov spolu aj s Národnou bankou Slovenska tlačia na to, aby štát, a teda Ministerstvo financií SR, jasne a zrozumiteľne povedal, či má záujem na krytí týchto ujem. Poisťovne nemôžu samé vyplácať takéto nároky, pretože nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je krytý zákonom. Pretože by vlastne išlo o dar, takýto dar by sa musel u poisťovne zdaniť. Preto sme spolu s NBS vypracovali návrh zákona a predložili ministerstvu spravodlivosti, ktoré našu iniciatívu odložilo na neurčito. Celú túto chaotickú situáciu dokresľuje aj to, že minulý rok jeden senát najvyššieho súdu dal za celou záležitosťou akože bodku, tým že poisťovne zaviazal k náhrade nemajetkovej ujmy pozostalých bez toho, aby sa vyjadril k trom predchádzajúcim rozhodnutiam iných senátov NS SR, ktoré zaujali opačný názor a bez toho, aby jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo u nás neplatí jasné znenie zákona a prečo v danom prípade použil eurokonformný výklad. Najvyššie súdne autority si dodnes nedali ani tú námahu, aby tak ako sa to v právnom štáte očakáva, vytvorili dôveryhodnú judikatúru, ktorá by sa týkala podmienok priznávania tohto nároku, vymedzenia okruhu osôb, ktoré môžu takúto náhradu žiadať a orientačnej výšky nároku. To by pomohlo aj poisťovniam, aby vedeli, s akými sumami musia na takéto náhrady kalkulovať. Teraz to funguje na princípe lotérie, čiže podľa toho, ktorý sudca prípad dostane.
V akých sumách sa to dnes pohybuje?
Za minulý rok sme robili štatistiku a za celý poistný trh sa výška žalovaných súm o náhradu nemajetkovej ujmy blížila k sume 90 miliónov eur. Boli aj také prípady, keď okresný súd priznal každému pozostalému odškodnenie po 100-tisíc eur, ale v obdobnom prípade iný okresný súd priznal už iba po 10-tisíc eur. Takže sa pohybujeme vo fiktívnych číslach. Keď klienti počujú, že súd niekomu priznal 100-tisíc eur, tak zrejme nepôjdu pýtať peniaze do poisťovne, ale pôjdu za advokátom.
O Slovenskej kancelárii poisťovateľov:
Slovenská kancelária poisťovateľov vznikla zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Spravuje poistný garančný fond, spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti, podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave, ale vykonáva aj činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.
Imrich Fekete:
V rokoch 1992 a 1993 bol na Ministerstve spravodlivosti SR riaditeľom sekcie legislatívy a justičnej správy. V rokoch 1993 až 2002 pôsobil v Slovenskej poisťovni. Pracoval aj ako externý poradca Ústavného súdu SR, v roku 2004 ho slovenská vláda navrhla za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. V súčasnosti je výkonným riaditeľom Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Je tiež členom Slovenskej advokátskej komory a odborným asistentom na Právnickej fakulte UK v Bratislave.
