Premiér Robert Fico prekvapil vyhlásením, že „cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cesta mimoriadne ekonomicky efektívna.“Analytik INESS Martin Vlachynský však upozorňuje, že tieto krajiny majú zásadne odlišné ekonomické a sociálne podmienky v porovnaní so Slovenskom.
„Dajme bokom až príliš absurdný Uzbekistan. Má HDP na hlavu 8-krát nižšie ako Slovensko, gro ekonomiky tvorí ťažba zlata a produkcia bavlny a priemerná mzda je tam 400 eur,“ uviedol Vlachynský.
Podmienky rozvojového sveta
Podľa analytikaje veľmi chudobný aj Vietnam, kde sú mzdy okolo 600 eur a HDP je pätinové. „Čína je z tejto trojice jasne najvyspelejšia, no priemerný Slovák je oproti priemernému Číňanovi stále boháč. V žiare šenženských mrakodrapov sa stráca fakt, že tretina Číňanov stále žije na vidieku v podmienkach rozvojového sveta,“ konštatuje.
Slovensko čelí vyššej inflácii než väčšina eurozóny, podľa analytika sú hlavnými dôvodmi dane a náklady firiem
Vlachynský pripomína, že ázijský prístup ku komunizmu znamená koncentráciu výrobných prostriedkov v rukách strany, no zároveň rozsiahle protrhové reformy v 80. rokoch otvorili tieto krajiny kapitálu. „Neznamená však sociálny štát. Hlavným sociálnym garantom tu ostala rodina a lokálna komunita,“ zdôrazňuje.
Penzijný a zdravotný systém
Dva najväčšie verejné sociálne systémy – penzijný a zdravotný – sú v oboch štátoch značne zakrpatené a nepokrývajú celú populáciu. „Dôchodcovia na čínskom vidieku majú penziu okolo 25 dolárov. Minimálny mesačný dôchodok vo Vietname je 13 eur. Nemalé percento obyvateľov musí pracovať do smrti, alebo sa spoľahnúť na rodinu,“ upozorňuje Vlachynský.
Zdravotníctvo je na tom podľa neho podobne. Vo Vietname je mimo verejný systém 13 % obyvateľov a až 40 % výdavkov je platených z vrecka, v Číne 27 %.
„Ak by chcel premiér napodobniť tieto štáty v ekonomickej dynamike, musel by riadne vytriasť batoh slovenských sociálnych a zdravotných verejných výdavkov. Teda spraviť presný opak svojej doterajšej politiky,“ uzatvára analytik INESS.
