Hoci sa Európa stále vyrovnáva s dôsledkami energetického šoku, podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS)Petra Kažimíra sa riziká pre infláciu ani zďaleka neskončili. Práve naopak.
To, čo sa pôvodne javilo ako problém obmedzený na energetický sektor a časť priemyslu, sa podľa neho postupne prelína do celej ekonomiky a môže vyvolať nové cenové tlaky, ktoré bude Európska centrálna banka (ECB) musieť držať pod kontrolou.
Vyššie ceny energií
Kažimír vo svojom komentári po poslednom zasadnutí ECB upozornil, že vyššie ceny energií sa čoraz viac premietajú do výrobných nákladov aj dopravy, čo môže skôr či neskôr zasiahnuť aj konečné ceny pre spotrebiteľov.
„To, čo sa začalo ako globálny energetický šok a bol problém len pre niektoré firmy, dnes presakuje do celej ekonomiky,“ uviedol.

ECB opäť zdvihla úrokové sadzby. Hrozí skokové zdraženie hypoték?
Práve obava zo širšieho prenášania energetických nákladov do cien tovarov a služieb bola jedným z dôvodov, prečo ECB na svojom poslednom zasadnutí pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Podľa Kažimíra išlo o nevyhnutný krok, keďže centrálna banka si nemôže dovoliť vyčkávať v nádeji, že inflácia sa vyrieši sama.
Rozšírenie do iných ekonomických segmentov
„Teraz však nie je správny čas vyčkávať a tváriť sa, že sa nič nedeje,“ zdôraznil guvernér. Podľa neho totiž rast cien energií nebude len krátkodobou epizódou. Hoci napätie na Blízkom východe zmiernila oznámená mierová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom, dôsledky predchádzajúcich výpadkov a narušených dodávateľských reťazcov nemožno odstrániť okamžite.
Kažimír upozorňuje, že čím dlhšie budú pretrvávať problémy s dodávkami ropy a plynu z oblasti Perzského zálivu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vyššie náklady rozšíria do ďalších segmentov ekonomiky.
Mimoriadnu pozornosť preto ECB venuje takzvaným sekundárnym inflačným efektom, teda situácii, keď drahšie energie začnú tlačiť na rast cien služieb alebo na vyššie mzdové požiadavky zamestnancov. Podľa guvernéra sa tento scenár zatiaľ vo väčšej miere nenapĺňa, no riziko zostáva vysoké.
Nastavenie úrokových sadzieb
ECB preto podľa neho vstúpila do ďalšej fázy boja s infláciou. Doterajšie zvyšovanie sadzieb síce predstavuje prvý krok k postupnému utlmeniu cenových tlakov, no návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu nebude jednoduchý ani rýchly.
Kažimír otvorene priznáva, že aj v prípade ďalších zvýšení úrokových sadzieb zostane jadrová inflácia, teda inflácia očistená od cien energií a potravín, nad úrovňou dvoch percent.

Akciové trhy pod vplyvom obáv o prímerie aj vyhliadok na zvýšenie amerických úrokov. Ropa rastie, ale drží sa pod 95 dolármi
„Tento vývoj je neuspokojivý,“ konštatuje. Podľa jeho slov bude potrebné nájsť nové „vhodné miesto“ pre nastavenie menovej politiky. V praxi to znamená nastaviť úrokové sadzby na takú úroveň, aby dostatočne tlmili dopyt a postupne vrátili infláciu späť k cieľu ECB. Guvernér zároveň odmieta pochybnosti o schopnosti centrálnej banky dostať rast cien pod kontrolu.
Odolnosť európskej ekonomiky
„Niet pochýb, že sa nám to podarí. Bude si to však vyžadovať odhodlanie pružne reagovať na prichádzajúce údaje o vývoji ekonomiky,“ uviedol. Práve flexibilita a schopnosť reagovať na nové dáta budú podľa neho rozhodujúce v období, keď ekonomické prostredie zostáva mimoriadne neisté.
Napriek pokračujúcemu boju s infláciou však Kažimír vidí aj pozitívne signály. Európska ekonomika podľa neho preukazuje značnú odolnosť, hoci rast zostáva pomalší. Pod jej slabším výkonom sa podpisujú nielen aktuálne šoky, ale aj dlhodobé štrukturálne problémy, s ktorými sa eurozóna vyrovnáva už niekoľko rokov.

Ceny potravín sa vrátili k rastu, podľa analytika však pomohli udržať infláciu na úrovni štyroch percent
Budúce kroky ECB tak zostávajú otvorené a budú závisieť od ďalšieho vývoja inflácie, miezd, cien energií aj hospodárskej aktivity. Jedno je však podľa slovenského guvernéra isté. Centrálna banka nebude nečinne sledovať vývoj udalostí.
„Nech sa však už stane čokoľvek, určite nebudeme sedieť so založenými rukami. Budeme konať dôrazne a primerane,“ uzatvára Peter Kažimír.






