Nízke úrokové sadzby môžeme podľa analytikov očakávať aj počas celého budúceho roka.
Európska centrálna banka (ECB) bude začiatkom decembra opäť rozhodovať o nastavení úrokových sadzieb. Hlavný rozhodovací orgán banky – Rada guvernérov sa zíde vo štvrtok 3. decembra. Podľa očakávaní by pritom banka mala pristúpiť k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky, a to hlavne vzhľadom na veľmi nízku mieru inflácie. Tá sa totiž v súčasnosti v eurozóne nachádza v blízkosti nuly, pričom cieľ ECB je na úrovni tesne pod 2 %.
Objem nakupovaných dlhopisov sa môže zvýšiť
ECB má pritom viacero možností ako podporiť zrýchlenie inflácie či ekonomické oživenie. Do úvahy podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej pripadá predĺženie programu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania zo septembra 2016 až do ďalších mesiacov prvého polroka 2017. „Ďalšou možnosťou je aj navýšenie mesačného objemu nakupovaných dlhopisov, ktoré by mohlo k aktuálnej úrovni 60 mld. eur pridať ďalších 5 až 10 mld. eur mesačne,“ uvádza.
Úrokové sadzby ECB platné od 10. septembra 2014:
Jednodňové refinančné operácie: 0,30 %
Hlavné refinančné operácie: 0,05 %
Jednodňové sterilizačné operácie: – 0,2 %
Podstata refinančných operácii je v tom, že ECB požičiava bankám prostriedky. To znamená, že čím nižšie sú úrokové sadzby pri refinančných operáciách, tým lacnejšie si banky zdroje požičiavajú. Na druhej strane sterilizačné operácie predstavujú ukladanie zdrojov bánk v ECB, čo pri záporných sadzbách v podstate znamená, že banky dostanú späť menej prostriedkov, ako do ECB vložili.
Depozitná sadzba môže klesnúť ešte hlbšie do záporných hodnôt
Najčastejšie diskutovanou možnosťou je však posunutie depozitnej sadzby pri sterilizačných operáciách, ktorá sa aktuálne nachádza na úrovni mínus 0,2 %, ešte ďalej do záporného teritória. Zníženie depozitnej sadzby by podľa Ondrovej mohlo zodpovedať poklesu o minimálne 10 bázických bodov, teda na novú úroveň mínus 0,3 %.
Ďalšie kroky ECB sa dajú očakávať aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej. „Je pravdepodobné, že ECB v decembri príde s ďalším uvoľnením monetárnej politiky. Mohlo by to zahŕňať zmenu v rozsahu či trvaní programu kvantitatívneho uvoľňovania, mierne zníženie depozitnej sadzby alebo kombináciu oboch nástrojov menovej politiky,“ dodáva pre portál voFinanciach.sk Muchová.
Hlavným cieľom je zrýchliť rast cien
Cieľom ECB je prostredníctvom nástrojov menovej politiky oslabiť spoločnú európsku menu, zlacniť tak export, teda naštartovať hospodárstvo, ale rovnako prostredníctvom lacného úverovania aj podporiť domáci dopyt. Práve rast dopytu vytvára tlak na rast cien. Ako však dodáva Dominika Ondrová z Poštovej banky, problémom môže byť to, že trhy ešte v októbri zareagovali na jasné náznaky šéfa ECB Maria Draghiho o ďalšom uvoľňovaní menovej politiky.
„Euro v druhej polovici októbra výrazne oslabilo a počas niekoľkých dní kleslo pod úroveň 1,1000 EUR/USD. Pokles, aj keď v menšom rozsahu, v podstate pokračuje až doteraz, kedy naša mena testuje približne 7-mesačné minimá, v okolí úrovne 1,0600 EUR/USD,“ uvádza Dominika Ondrová. Medzimesačne je euro pritom slabšie o zhruba 3,5 %. Okrem slabšieho eura by prípadné ďalšie kroky ECB mohli priniesť aj pokles na výnosoch z dlhopisov, ktoré podobne ako euro už tiež zareagovali na slová predstaviteľov ECB. Väčšina výnosových kriviek krajín eurozóny zaznamenala za ostatný mesiac pokles.
Rozhodnutia ECB ovplyvňujú aj Slovensko
Kroky ECB pritom priamo ovplyvňujú aj vývoj u nás, keďže sme jednou z krajín používajúcich spoločnú európsku menu. Podľa analytikov sa tak dá očakávať, že obdobie nízkych úrokových sadzieb na Slovensku potrvá aj v ďalších mesiacoch. „V každom prípade môžeme s vysokou pravdepodobnosťou, minimálne ešte počas celého budúceho roka, očakávať aj na Slovensku nízke úrokové sadzby. Slováci si teda ešte aj v najbližších mesiacoch budú môcť požičiavať za lacno,“ predpovedá analytička Dominika Ondrová.
Sadzby sa znižovali v roku 2014
Rada guvernérov ECB naposledy zasadala 22. októbra tohto roka a ponechala svoje úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Hlavná sadzba tak zostala vo výške 0,05 %. ECB na terajšiu úroveň úroky zredukovala ešte v septembri 2014. Radu guvernérov ECB tvorí šesť členov Výkonnej rady a guvernéri alebo prezidenti všetkých národných centrálnych bánk eurozóny.
O zmene sadzieb bude rozhodovať aj Fed
Po rozhodnutí ECB o ďalšom nastavení menovej politiky sa oči investorov budú upierať aj na ďalšie kroky americkej centrálnej banky Fed. Tá by už v polovici decembra, konkrétne na zasadnutí 15. a 16. decembra, mohla pristúpiť k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb za takmer dekádu. „Bude to znamenať začiatok obdobia normalizácie monetárnej politiky, čo na budúci rok prinesie niekoľko zvyšovaní úrokov. Očakávam, že na konci budúceho roka budú sadzby Fedu na úrovni okolo jedného percenta, alebo aj o niečo vyššie,“ hovorí hlavný akciový stratég Saxo Bank Peter Garnry.
