Dôchodkový systém na Slovensku sa skôr či neskôr reforme nevyhne. Politici (bez ohľadu na stranícke tričko) to veľmi dobre vedia a vždy tému zneužívajú na politickú agendu. Hoci politickou v skutočnosti nie je, pretože ide čisto o matematiku osolenú sociológiou – dôstojný život seniorov je súčasťou vyspelej spoločnosti.
Ak Robert Fico ukazuje palcom na opozíciu, že by rada zrušila trinásty dôchodok, má pravdu. Štát na vyplácanie trinástych dôchodkov nemá, zadlžujeme sa. Sociálni demokrati málokedy rozmýšľajú racionálne, vždy emotívne. Prečo by si nekúpili početnú, vyše miliónovú masu penzistov?
Treba však povedať, že ani Matovičova či Hegerova vláda nemala gule, aby seniorov o túto dávku pripravila úplne – len ju zjemnila na „sociálnu dávku“ so stropom 300 eur (podľa výšky penzie). Súčasná koalícia to vrátila späť a premenila na plnohodnotnú dávku.
Ani druhý pilier nie je všeliek
Ilúzie o druhom dôchodkovom pilieri sa rozplynuli v momente, keď prví penzisti dostali z „investovaných“ peňazí, prepytujem, okolo 20 eur.
Dôchodky budú po novom roku vyššie. O koľko si seniori prilepšia?
Bola to aj Ficova káva, pretože Smer-SD v roku 2012 pre sporiteľov znížil odvod z deviatich na 4 percentá, obmedzil pravidlá investovania aj výberu. Navyše časť sporiteľov a ich peniaze sa presunuli späť do prvého piliera – rozumej do Sociálnej poisťovne. Vraj reforma… Investičné spoločnosti horko zaplakali a pri každej ďalšej Ficovej vláde boli v kŕči. Nečudujme sa.
Objektívne, ani druhý pilier nie je všeliek a nemôžeme ho nazývať reformou penzijného systému. Od vzniku republiky sme poriadnu reformu neurobili. A je na čase. Nie preto, že nechceme dať penzistom – naopak, aby sme všetkým seniorom zabezpečili dôstojnú starobu aj bez trinástych dôchodkov.
Pseudoreformy nepomôžu
Slovenský dôchodkový systém čelí vážnym výzvam a odborníci varujú, že bez zásadných zmien (nie pseudoreforiem) sa nezaobídeme. Ľuďom treba povedať pravdu, hoci príjemná nie je, a dokola vysvetľovať. Áno, aj to je úloha politikov, no v zreničkách sa vám nemôžu pretáčať len volebné percentá!
Musíme motivovať ľudí, aby dlhšie pracovali, a firmy, aby pre nich vytvárali vhodné pracovné miesta – trebárs flexibilné formy zamestnania. Odklad odchodu do dôchodku by mal byť odmenený, skorší odchod naopak penalizovaný. Dôležité je tiež prepojiť dôchodkový vek s očakávanou dĺžkou života, aby systém zostal finančne udržateľný aj pri starnúcej populácii. Zdravý človek môže pracovať aj do sedemdesiatky. Viem, zle sa to píše aj mne, ale už na začiatku som argumentoval matematikou, nie emóciami.
Myslím, že týmto štyrom opatreniam sa štát nevyhne, ak bude mať záujem zabezpečiť dôstojný život pre budúce generácie dôchodcov a nezadlžovať sa. Keď bude systém dlhodobo udržateľný, nebudeme odkázaní na žiadne trináste dôchodky.
