Zlý stav verejných financií na Slovensku a vysoké riziko ich dlhodobej neudržateľnosti sa stali kľúčovými témami verejnej diskusie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje na zodpovednosť všetkých predchádzajúcich vlád a poslancov, ktorí podporovali legislatívu zhoršujúcu stav verejných financií za poslednú dekádu.
Dve vlny výrazného zhoršenia
Externé faktory, ako korona kríza a bezpečnostná a energetická kríza, prispeli k zhoršeniu situácie mimo kontroly vlády.
Od roku 2015 sme podľa rady svedkami dvoch vĺn výrazného zhoršovania udržateľnosti verejných financií. Prvá vlna sa začala v roku 2018, kedy výrazný nárast výdavkov na mzdy vo verejnej správe a v zdravotníctve spôsobil odchýlku od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu.
Toto je zdieranie občanov, kritizuje Viskupič vládny prístup ku konsolidácii verejných financií (video)
Najväčšie medziročné zhoršenie nastalo podľa rozpočtovej rady v roku 2019, kedy sa prejavila nedisciplinovaná rozpočtová politika a opatrenia oslabujúce dôchodkový systém, ako odstránenie automatu pre vek odchodu do dôchodku či zvýšenie minimálnych dôchodkov. Zavedeniu 13. dôchodku pred voľbami vo februári 2020 tiež podľa RRZ prispelo k zvýšeniu deficitu.
Oblasť sociálnej a rodinnej politiky
Druhá vlna zhoršenia udržateľnosti prišla podľa rady po voľbách v roku 2020, keď vývoj poznačila pandémia a najmä začiatkom roku 2022 aj ruská agresia na Ukrajine, k čomu sa pridali aj výrazné opatrenia v oblasti sociálnej a rodinnej politiky prijaté bez trvalého finančného krytia.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa zvýšil z 5,2 % HDP v roku 2020 na odhadovaných 6,9 % HDP v čase volieb v septembri roku 2023.
