Prechod na euro sprevádzala politická neistota po zmene vlády a aj prvé dvojnásobné posunutie centrálnej parity.
Koncom novembra tohto roka uplynulo desať rokov odvtedy, čo Slovensko vstúpilo do takzvanej „čakárne na euro“. O polnoci z piatka na sobotu 26. novembra 2005 sa stalo Slovensko členom európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II, v ktorom musí podľa pravidiel pre prijatie spoločnej európskej meny krajina zotrvať minimálne dva roky. Samotnému vstupu do tohto mechanizmu predchádzal vstup Slovenska do Európskej únie v máji 2004. Členské krajiny musia po vstupe do únie prijať aj euro, aj keď nemajú stanovený žiaden časový limit.
Plán bol prijať euro od začiatku roka 2009
Vstup Slovenska do ERM II znamenal významný krok k prijatiu eura, a to podľa v tom čase platného harmonogramu, teda od roku 2009. Ako dnes už vieme, tento plán sa nám nakoniec aj podarilo dodržať. V čase prvých krokov Slovenska na ceste k euru na Slovensku vládla druhá vláda Mikuláša Dzurindu a ministrom financií bol Ivan Mikloš. Slovenská koruna vstúpila do mechanizmu ERM II s hodnotou 38,4550 Sk za euro a mohla voči euru posilniť alebo oslabiť maximálne o 15 percent. Ako sa však neskôr ukázalo, toto rozpätie nakoniec posilňujúcej korune nestačilo.
Po parlamentných voľbách prišla neistota
Po pomerne prekvapivom a skorom vstupe koruny do mechanizmu výmenných kurzov, ktorý slúži na posúdenie stability výmenný kurzov, sa musela koruna držať v stanovenom pásme. Blížiace sa parlamentné voľby v lete v roku 2006 však priniesli na devízový trh a do vývoja kurzu koruny značnú neistotu. Dôvodom boli otázniky o ďalšom napĺňaní stanoveného harmonogramu po nástupe vtedajšej prvej vlády Roberta Fica. Ten však po rokovaní s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska deklaroval, že jeho nová vláda bude maximálne rešpektovať schválený termín zavedenia eura na Slovensku. Po potvrdení tohto záväzku sa situácia na trhu upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Silnejúca koruna znamenala posun centrálnej parity
Silné posilňovanie koruny následne viedlo k posunu parity v marci 2007, a to zhruba o 8,5 % nadol na novú úroveň 35,4424 SKK/EUR. Pásmo pre pohyb koruny zostalo nezmenené, to znamená 15 % smerom nahor aj nadol. Nové hranice pre zhodnocovanie a oslabovanie koruny tak boli približne na úrovni 40,759 SKK/EUR a 30,126 SKK/EUR. Kurz koruny sa však ani pri novej hranici nezastavil a koruna ďalej posilňovala.
Dvojročné obdobie v ERM II sa naplnilo
Koncom novembra 2007 koruna dosiahla stanovené dva roky v mechanizme ERM II a splnila tak jedno z maastrichtských kritérií pre stabilitu kurzu. Slovenská centrálna banka pritom počas dvoch rokov koruny v systéme viackrát zasahovala priamo na devízovom trhu v prospech oslabovania, ale aj posilňovania koruny. Ani po splnení spomínanej dvojročnej podmienky však slovenská koruna neprestala posilňovať a po prudkom posilnení sa koncom mája 2008 dočkala ďalšej zmeny centrálnej parity, ktorej nová hodnota bola 30,126 SKK/EUR. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou, ktorá mala druhýkrát zmenenú centrálnu paritu.
Pozornosť sa upriamila na plnenie maastrichtských kritérií
Po začlenení koruny do systému ERM II sa začali slovenské inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Všetky príslušné výsledky Slovenska napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája 2008 a skonštatovali, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny.
Splnenie maastrichtských kritérií:
Zdroj: NBS, Eurostat, MF SR
Európske inštitúcie postupne odsúhlasili vstup do eurozóny
V polovici roka 2008, teda šesť mesiacov pred plánovaným vstupom Slovenska do eurozóny, sa rozbehol aj mechanizmus postupného odsúhlasovania jednotlivými inštitúciami. Najprv začiatkom júna 2008 ministri financií členských krajín Európskej únie na zasadnutí Rady EÚ pre ekonomické a finančné otázky (ECOFIN) v Luxemburgu odporučili vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Následne 20. júna Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.
Čakalo sa na stanovenie konverzného kurzu
Po rozhodnutí príslušných orgánov EÚ o prijatí Slovenska do klubu krajín používajúcich euro zostávala ešte jedna otvorená otázka, a to pri akom kurze sa budú slovenské koruny prepočítavať na eurá. Vyriešila ju Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov Európskej únie 8. júla, keď stanovila neodvolateľný prepočítavací koeficient medzi eurom a slovenskou korunou, teda konverzný kurz na úrovni 1 eur = 30,1260 Sk. Táto hodnota pritom predstavovala vtedajšiu aktuálnu úroveň centrálnej parity, na ktorú sa koruna dostala po posilnení koncom mája 2008.
Na rad prišli aj dvojité cenovky
Postupne sa tak Slovensko začalo aj v praktickej oblasti pripravovať na prijatie novej meny. Od 24. augusta 2008 sa napríklad začalo povinné duálne zobrazovanie cien, ktoré trvalo až do konca roka 2009. Euro bolo napokon na Slovensku zavedené od 1. januára 2009, a to súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu. Duálny obeh oboch mien, teda nového eura a slovenskej koruny, pritom trval do 16. januára 2009. Počas tohto krátkeho obdobia sa na Slovensku platilo eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nevydávali späť do peňažného obehu, ale postupne sa sťahovali, spracovávali a ničili v priestoroch Národnej banky Slovenska.
