Hoci sa pravidlá asignácie dane v posledných rokoch menili, možnosť rozhodnúť o využití časti zaplatenej dane zostáva pre firmy naďalej otvorená. Právnické osoby môžu aj dnes poukázať jedno alebo dve percentá zo svojej dane na verejnoprospešné účely a podľa aktuálnych dát ide o nástroj, ktorý má čoraz väčší finančný význam. Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) preto apeluje na podnikateľský sektor, aby túto možnosť nepodceňoval a vnímal ju ako jednoduchý spôsob, ako sa aktívne zapojiť do podpory spoločnosti bez dodatočných nákladov.
Najnovšie údaje finančnej správy ukazujú, že v roku 2025 dosiahla asignácia zaplatenej dane historické maximum. Firmy a fyzické osoby vo svojich daňových priznaniach rozhodli o prerozdelení takmer 110 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o štyri percentá. Tieto prostriedky si rozdelilo 18 719 mimovládnych neziskových organizácií naprieč Slovenskom. Napriek rastúcemu objemu peňazí však zostáva značný potenciál nevyužitý. Podľa Finančnej správy je totiž stále približne 70-tisíc firiem, ktoré by asignovať mohli, no túto možnosť nevyužívajú. Zároveň sa potvrdzuje, že len zhruba desatina firiem, ktoré asignáciu využijú, poukazuje plné dve percentá dane.
Predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková upozorňuje, že práve v tom spočíva jedna z hlavných slabín systému. „Asignácia dane patrí medzi najjednoduchšie a zároveň najúčinnejšie spôsoby, ako môže firma prevziať spoločenskú zodpovednosť. Firmu nestojí nič navyše, no jej rozhodnutie má veľmi konkrétny dopad na ľudí a prostredie, v ktorom pôsobí,“ zdôrazňuje. Podľa nej sú to často práve firemné jedno percento, ktoré rozhoduje o tom, či nezisková organizácia dokáže pokračovať v poskytovaní služieb tam, kde sú najviac potrebné.
Počet konkurzov firiem medziročne výrazne vzrástol. Ktorá sa stala najväčším daňovým dlžníkom?
Regionálne rozdelenie asignovaných prostriedkov kopíruje najmä sídla prijímateľov. Najviac financií smerovalo do Bratislavského kraja, kde má registrované sídlo najvyšší počet organizácií s celoslovenskou pôsobnosťou. Na opačnom konci rebríčka skončil Nitriansky kraj, kam putovalo necelých šesť miliónov eur. Analýzy ASFIN zároveň dlhodobo ukazujú, že asignované peniaze smerujú predovšetkým do oblastí vzdelávania, športu, kultúry, ochrany prírody, zdravia a sociálnej pomoci. Významnú úlohu pritom zohrávajú menšie a lokálne projekty, pre ktoré aj relatívne nízka suma často rozhoduje o samotnom prežití ich aktivít.
Asociácia zároveň upozorňuje, že najväčší spoločenský efekt má asignácia vtedy, keď sa do nej aktívne zapoja aj zamestnanci. Ak firma nielen sama poukáže časť dane, ale zároveň vyzve svojich pracovníkov, aby asignovali vlastné dve percentá, celkový objem podpory sa môže výrazne znásobiť. Tento prístup podľa ASFIN posilňuje nielen financovanie verejnoprospešných projektov, ale aj vnútornú kultúru firiem a záujem zamestnancov o dianie v spoločnosti. „Keď sa k záväzku firmy pridajú aj zamestnanci, je to silný signál, že firma berie svoju spoločenskú zodpovednosť vážne,“ dodáva Tatiana Švrčková s tým, že ide o jednoduchý krok s dlhodobým dopadom na celé komunity.
