BRATISLAVA 24. novembra (WEBNOVINY) – Vnímanie zmeny v roku 1989 a prežívanie s odstupom 25 rokov je podľa expremiérky a sociologičky Ivety Radičovej pochopiteľne rozdielne. Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, zdedili sme vtedy rozvrstvenie spoločnosti podľa dvoch nosných kritérií.
„Rozdelenie na establišment a tých ostatných, čo vytváralo hierarchiu moci a privilégií. Druhým kritériom bola šedá ekonomika, ktorá bola stratégiou prežitia. Teda vypomôcť si svojpomocou, aktivitou mimo oficiálnej ekonomickej štruktúry ako napríklad výmenou tovaru za tovar, alebo službu,“ povedala s tým, že je teda pochopiteľné, že zmenu v roku 1989 postúpilo s istými očakávaniami minimálne päť sociálnych vrstiev. Podľa nej dnes však prevláda zlá nálada, nepokoj a nespokojnosť.
Prevláda viac závisť ako radosť z úspechu
„Základné očakávanie určite totiž bolo vo vytvorení nových pravidiel hry na spravodlivé usporiadanie spoločnosti. Tu má mnoho občanov zásadné výhrady, pretože nové usporiadanie nemôže hodnotiť ako spravodlivé. Vnímajú cez seba rozdiely, ktoré sú v mnohom zdeformované. Preto prevláda viac závisť ako radosť z úspechu. To poznačuje atmosféru v spoločnosti,“ vyhlásila.
Prvou vrstvou podľa Radičovej bola spomínaná vrstva privilegovaných. „Časť z nich stratila a a časť veľmi rýchlo opäť získala prevrátením kabátov a zaradením sa do nového establišmentu,“ upozornila. Druhá skupina boli tichí podporovatelia bývalého režimu.
„Svojim spôsobom boli spokojní, pretože si našli spôsob stratégie prežitia,“ uviedla. Tretiu skupinu môžeme podľa nej označiť ako agresívnych apatikov. Boli to ľudia, ktorí žili v zdvojenej morálke. „Jednu mali na verejnosti a druhú doma. To boli tajné krsty, tajná viera, tajné spolky. Prijalo sa to ako normalita so známou vetou: Toto ale v škole nepovedz. Vzniklo úplné oddelenie dvoch svetov,“ zdôraznila.
Otvorených kritikov bolo na Slovensku veľmi málo
Po zmene v roku 1989 časť tejto skupiny podľa Radičovej oceňuje slobody vierovyznania, slova a názorov, ale časť to už nevníma ako výdobytok, ale ako samozrejmosť. Preto očakáva ďalšie pridané hodnoty. „Preto je aj v tejto skupine istá miera nespokojnosti,“ konštatovala.
Štvrtou skupinou boli podľa Radičovej otvorení kritici, ktorí boli na Slovensku veľmi slabo zastúpení. Časť otvorených kritikov doplatila životom na svoje postoje v 50-tych rokoch pri krutých politických procesoch. Časť zostala nenávratne v gulagoch, časť skončila v Jáchymovských baniach.
„Druhý šok nastal po Pražskej jari lámaním charakterov a nutnosťou podpísať sa pod inváziu ako priateľskej pomoci na potlačenie kontrarevolúcie,“ uviedla. Poslednou skupinou boli podľa nej ľudia, ktorí robili svoju prácu, pričom dúfali, že celý systém je dočasný. V rámci svojich možností sa snažila šíriť osvetu o možnosti žitia v slobodnom svete.
Slováci nevedia, že revolúcia nadviazala na Pražskú jar
ŠtB oživila v roku ’89 staré akcie, zatknúť mala tisíce ľudí
Pôvod štátneho sviatku 17. novembra siaha až do roku 1939
Slovensko prvé zrušilo vedúcu úlohu KSS, Klaus to ignoroval
Tvárami Nežnej revolúcie sú podľa Feldeka nevinne odsúdení
Najsilnejším symbolom zmeny bol Dubček
Radičová pripomenula, že Fedor Gál v novembri 1989 sa vyjadril, že nevie, čo bude, pretože to bolo vo vrení a chaose. Nevedel, aký charakter štátu budeme mať. „V tom okamihu mal pravdu, pretože nikto nemohol vedieť, aké sa zrodia politické štruktúry, ktoré vstúpia do prvých slobodných volieb a ktoré v nich uspejú. Úlohou hnutí v strednej Európe bolo pripraviť krajiny na prvé slobodné voľby. Túto úlohu všetky hnutia splnili. Prvými voľbami ich poslanie skončilo a vytvorili sa prvé politické systémy,“ zdôraznila.
Poľsko malo silnú Solidaritu, Česi silný disent s Václavom Havlom, v Maďarsku bola po roku 1956 široká opozícia voči režimu. „Na Slovensku najsilnejším symbolom zmeny bol Alexander Dubček. S ním bola úzko spojená predstava o socializme s ľudskou tvárou. Od prvých okamihov na Slovensku prebiehal dialóg o reforme socializmu a na druhej strane úplnej zmene na typ trhovej ekonomiky s liberálnou demokraciou. Rozdrobenosť a slabosť opozície proti režimu spred roka 1989, sa nutne premietala aj do pochybností o nutnosti zásadnej zmeny systému. Toto všetko sa dnes premieta do hodnotenia Novembra 1989. Je úplne prirodzené, že podpora je rozdelená približne na polovicu,“ povedala.
Stratili generácie, ktorých zastihol november vo vyššom veku
Podľa Radičovej pred 25 rokmi určite stratili tí z privilegovanej vrstvy, ktorým sa nepodarilo transformovať do novej privilegovanej vrstvy. Strácajú tiež tí, ktorí sú dnes vo veľkej skupine nezamestnaných a objektívne si nevedia nájsť prácu vrátane tých, ktorí pracujú za nízke mzdy. „Určite stratila časť generácie, ktorú zastihol november už vo vyššom veku. Určite stratili aj tí, ktorí vykonávali profesie, ktoré vďaka otvoreniu sa Slovenska a vplyvom globalizácie, zanikli,“ dodala.
Naopak získali podľa Radičovej všetci tí, ktorí chceli vykonávať svoju profesiu naplno bez cenzúry, slobodne. Získali aj tí, ktorí dokážu ponúknuť svoje tovary a služby v súťaži a sú úspešní. „Určite získali tí, pre ktorých je prístup k informáciám dôležitá hodnota. Získali tí, pre ktorých demokracia znamená slobodu slova, vierovyznania, názoru, postojov a orientácií. To všetko sa podpisuje pod vnímanie cez seba. Pre človeka, ktorého túžbou bolo písať knihy bez cenzúry, to bola životná zmena, ktorú dodnes zažíva ako veľké víťazstvo. Pre tých, ktorí chcú byť na sociálnych sieťach, byť v kontakte s celým svetom, je to obrovská zmena,“ vyhlásila.
