BRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Ministerstvo životného prostredia dostalo od Európskej komisie (EK) formálne oznámenie v súvislosti s vlkom dravým na Slovensku, komisia sa obáva o zachovanie jeho populácie.
Oznámenie sa týka uplatňovania smernice Rady o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v súvislosti s vlkmi. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Rezort v tejto veci preskúma podľa jeho slov pripomienky komisie, overí skutočný stav veci a vypracuje odborné stanovisko, ktoré zašle späť komisii. „V prípade potvrdenia vytýkaných nedostatkov vykoná ministerstvo potrebné kroky pre prípadnú nápravu,“ doplnil. V tomto prípade ide o dokument, na ktorý sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu o prístupe verejnosti k dokumentom europarlamentu. Preto obsah formálneho oznámenia a výhrad komisie nie je nateraz prístupný.
Envirorezort zaznamenal niekoľko negatívnych ohlasov k lovu vlka dravého v pohraničí, aj zo strany Poľska, no tieto sťažnosti neboli jednoznačne preukázané relevantnými dôkazmi. „Napriek tomu rezort intenzívne rokuje s poľskou stranou o zavedení pásma pri hraniciach s vylúčením lovu vlka a tiež o ďalších opatreniach, ktoré by smerovali k ochrane vlka v prihraničných oblastiach s Poľskom,“ priblížil situáciu Maroš Stano.
Vlky môžu loviť kratšie
Ministerstvu životného prostredia sa za účelom lepšej ochrany vlka dravého podarilo presadiť do legislatívy niektoré konkrétne opatrenia. Z iniciatívy rezortu sa podľa jeho slov v poslednom období skrátila lehota lovu vlka dravého, ktorú určovala vyhláška k zákonu o poľovníctve, a to na obdobie od 1. novembra do 15. januára.
„Podľa súčasne platnej vykonávacej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny je vlka celoročne zakázané chytať, zraňovať, usmrcovať, ako aj ničiť jeho obydlia, a to najmä brlohy s mláďatami v určitých lokalitách,“ vysvetlil hovorca envirorezortu. Konkrétne ide o okres Rožňava a Košice na území Národného parku Slovenský kras, vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou, až po hraničný priechod Dvorníky.
Tiež je to slovensko-poľské pohraničie v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku Oščadnica až po obec Oščadnica. Od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskom.
Ministerstvo životného prostredia pripravuje legislatívne zmeny s cieľom účinnejšej ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. „V súvislosti s prípravou novely zákona o ochrane prírody, ktorý je v pripomienkovom konaní, plánuje envirorezort vytvoriť legislatívny rámec pre schvaľovanie programov starostlivosti o chránené druhy živočíchov vrátane veľkých šeliem, a teda aj vlka,“ uviedol Stano s tým, že tie v súčasnosti absentujú a mali by vytvoriť zodpovedajúci rámec pre ich manažment vrátane povoľovania ich lovu. V súčasnosti sa podľa údajov Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a odborných odhadov vyskytuje na Slovensku približne 600 vlkov. „Stav jeho populácie je hodnotený ako priaznivý s mierne stúpajúcou tendenciou, ide však o hrubý odhad,“ uzavrel pre agentúru SITA hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Zóna ochrany na hraniciach s Poľskom
O tom, že Európska komisia požiadala Slovensko, aby vyvrátilo obavy o osud vlka dravého, informoval v piatok ako prvý portál sme.sk.
Poľovníci podľa portálu ročne ulovia možno až polovicu odhadovaného počtu vlkov dravých na Slovensku. Európskej komisii sa zdá, že Slovensko nedodržiava pri love smernicu o biotopoch, komisii preto musíme vysvetliť, či dokážeme zabezpečiť zachovanie vlka na našom území. Záväzné stanovisko vydá až po odpovedi.
Poľsko podľa sme.sk nedávno žiadalo, aby Slovensko vytvorilo dostatočne veľkú, približne dvadsaťkilometrovú nárazníkovú zónu v pohraničí, kde by bol celoročný zákaz odstrelu. Ministerstvo tvrdí, že Poliaci sťažnosť nepodložili významnými dôkazmi, napriek tomu s nimi o návrhu rokuje. „Rozumiem požiadavke Poliakov. Približne 40 percent vlčej populácie je spoločných. To nie sú naši vlci. Poliaci ich celoročne chránia a u nás ich strieľame,“ povedal pre portál sme.sk šéf lesoochranárskeho združenia Vlk Juraj Lukáč. Na porušovanie európskej smernice Vlk upozornil Európsku komisiu v roku 2011.
Podľa oficiálnej správy, ktorú poslali do Bruselu, žije na Slovensku v alpskom regióne od 250 do 400 vlkov a v panónskom od dvoch do desať kusov. Štátna ochrana prírody uvádza okolo 600. Poľovníci odhadujú, že ich je viac ako tisíc. Lukáč tvrdí, že Komisia reagovala aj na takmer dvetisíc listov od ľudí, že pri ročnej kvóte lovu 130 až 150 vlkov nie sme schopní zaručiť zachovanie druhu na našom území. „Vlka by sme mali chrániť celoročne a oni vystrieľajú takmer celý ročný prírastok. Ak vlky nebudeme loviť, nič sa nestane. Nehrozí, že by sa prechádzali po Bratislave,“ dodal. Poľsko, Maďarsko a Česko podľa Lukáča chránia vlka celoročne, Slovensko si vyrokovalo výnimku. Loviť sa dá od novembra do polovice januára a kvótu ulovených vlkov stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva. Na časti územia je vlk chránený celoročne.
