Tvrdia, že množstvo malých zmien v materiáli má zalepiť verejnosti oči pred podstatou zákona, ktorou je politické ovládnutie ústavu. „Zákon buduje závislosť členov ÚPN od vládnucej politickej moci, čo úplne neguje filozofiu, na ktorej Ján Langoš postavil ÚPN,“ vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii šéf Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Pripomína, že súčasná garnitúra prijíma tento zákon bez verejnej diskusie a tiež bez uvedenia dôvodu v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré načasovala na obdobie dovoleniek, štátnych sviatkov a začiatku školského roka.
Vládna interpretácia moderných dejín
Signatár otvoreného listu za zachovanie politickej nezávislosti ÚPN Ján Čarnogurský vraví, že okrem ÚPN sa výskumu moderných dejín venuje na Slovensku prakticky už len Historický ústav SAV. „Vláda chce mať svoju interpretáciu moderných slovenských dejín. To chceli aj komunisti, mali to a vieme, ako to dopadlo,“ vyhlásil Čarnogurský s tým, že je to viac tragikomické ako smiešne. Napriek tomu, že je členom KDH, však v strane nebude lobovať, aby kresťanskí demokrati zdvihli ruku proti zákonu.
Čarnogurský pripomína, že návrh zákona okrem iného nechráni štátne záujmy, pretože sprístupní napríklad mená bývalých príslušníkov rozviedky, ktorí boli evidovaní ako príslušníci ŠtB. Tento krok podľa neho nemá precedens v žiadnom okolitom postkomunistickom štáte. „Ani budúci spolupracovníci nemajú istotu, že ich meno nebude prezradené,“ konštatoval Čarnogurský. Nová legislatíva by umožnila zverejniť aj niektoré osobné údaje o rozvodoch, manželských neverách a podobne. „Štátna bezpečnosť ich zhromažďovala s radosťou,“ dodal Petranský.
Ak prejde návrh nového zákona o činnosti ÚPN, nového šéfa ústavu bude voliť parlament na návrh vlády. Funkcia riaditeľa nahradí doterajšiu funkciu predsedu správnej rady, ktorú v súčasnosti zastáva Ivan Petranský. Návrh mení aj sústavu orgánov ústavu. Súčasnú správnu radu, dozornú radu a výbor by mal nahradiť jeden kolektívny orgán – Rada ústavu. Petranský sa nazdáva, že na funkcie v ÚPN si už robia zálusk viacerí ľudia spätí s vládnou mocou. Vláda chce mať podľa neho kontrolu nad citlivými informáciami, ktoré by mohli poslúžiť na diskreditáciu jej členov, ale mohla by ich použiť aj proti svojim politickým partnerom. V súčasnosti podľa neho sedia v správnej rade nominanti bývalej vlády Roberta Fica, ale polovicu členov tvoria ešte nominanti predošlej vlády Mikuláša Dzurindu.