BRATISLAVA 17. júla (WebNoviny.sk) – Holandský postimpresionistický maliar Vincent van Gogh si odrezal celé ucho a nie iba jeho časť, ako sa dosiaľ predpokladalo. Viac než sto rokov špekulácií o umelcovom nezvyčajnom skutku z roku 1888 ukončil náčrt zranenia, ktorý zhotovil jeho ošetrujúci lekár Félix Rey.
Nákres objavila v archívoch Kalifornskej univerzity v Berkeley istá Bernadette Murphy, ktorá sedem rokov pátrala po skutočnostiach súvisiacich so známym príbehom o van Goghovom uchu. Ilustrácia sa nachádzala medzi spismi amerického spisovateľa a dramatika Irvinga Stonea, ktorý sa počas písania knihy Smäd po živote o maliarovi Vincentovi van Goghovi (1934) skontaktoval s Reyom, aby mu poskytol podrobnejší opis maliarovho zranenia.
Murphy sa okrem toho podarilo zistiť, že dievča, ktorému van Gogh poslal svoje ucho, nebola prostitútka menom Rachel, ale iba chyžná pracujúca vo verejnom dome. Jej skutočné meno bolo Gabrielle a v nevestinci pracovala, aby si mohla dovoliť zdravotnú starostlivosť. Mladá žena mala údajne na ruke výraznú jazvu po uhryznutí besným psom, pričom podľa Murphy malo byť van Goghovo konanie iba istým prejavom empatie a súcitu. Zistenia bývalej učiteľky dejín umenia sú súčasťou publikácie Van Gogh’s Ear: The True Story, ktorá sa dostane na trh už onedlho. Kniha zároveň poslúžila ako predloha dokumentárneho filmu The Mystery Of Van Gogh’s Ear, ktorý počas leta odvysiela stanica BBC Two.
Murphy zároveň poskytla spomínanú kresbu amsterdamskému Van Gogh Museum, ktoré ju zahrnie do výstavy s názvom On The Verge Of Insanity (v preklade Na pokraji šialenstva, pozn. red.). Expozícia sa zameria na van Goghovo nalomené duševné zdravie a okolnosti, ktoré ho sprevádzali. Okrem náčrtu vystavia tiež napríklad portrét Félixa Reya, ktorý van Gogh namaľoval v roku 1889. Výstava sa začne v piatok a potrvá do 25. septembra.
sa narodil 30. marca 1853 v holandskom Zunderte. S maliarskym kolegom Paulom Gauguinom tvoril vo francúzskom meste Arles, kde sa prejavili príznaky jeho duševnej choroby. Práve tam si údajne v záchvate šialenstva odrezal ucho. Slávnym sa stal až po smrti, počas svojho života predal len jeden obraz. Zomrel 29. júla 1890, dva dni po tom, ako sa postrelil revolverom do hrudníka. Medzi jeho diela patria napríklad Most v Arles, Slnečnice, Záhrada blázinca v St. Rémy, Zelené žito či Obilné pole s havranmi.
Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com, www.telegraph.co.uk a z archívu agentúry SITA.