Viktor Pečovský (32) sa už ako 19-ročný v roku 2002 tešil z postupu Slovákov na ME hráčov do 19 rokov v Nórsku. Bronzovú medailu z tohto šampionátu nemá. Zostala mu totiž iba pozícia náhradníka. O rok neskôr na MS hráčov do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch patril do kádra Slovákov, ktorých v osemfinálovom súboji s Brazíliou „20“ iba desať minút delilo od senzačného úspechu. Teraz v „Kristových rokoch“ sa tento húževnatý Horehronec opäť tešil z historického postupu A-mužstva SR na ME 2016. Z niekdajšej Polákovej družiny iba traja (Pečovský, Škrtel, Kozáčik) vydržali hrať futbal na špičkovej medzinárodnej úrovni. Napokon, je to trio, ktoré vďaka vzácne vyrovnanej forme má veľkú šancu hrať aj na ME 2016 vo Francúzsku.
Pred ME vo Francúzsku slovenskú reprezentáciu čakajú štyri medzištátne stretnutia, ktoré by mali dôkladne otestovať jej aktuálnu výkonnosť. S akými ambíciami a cieľmi pôjdete ako tím do tejto medzinárodnej konfrontácie?
Ja si myslím, že na tie tohoročné štyri stretnutia, ktoré nás čakajú pred samotnými majstrovstvami Európy, sa pripravíme tak, aby sme si nepokazili ten dojem, ktorý sme si doteraz na medzinárodnej scéne vybudovali. Som presvedčený, že pre úspech v nich urobíme všetko, čo bude v našich silách. Aby sme našich priaznivcov, ktorí nás prídu povzbudiť, potešili nie iba výkonom, ale aj výsledkom. Pred ME to bude veľmi dôležité. Ak sa nám v nich podarí uspieť, bude to veľmi dobré aj pre vnútornú klímu v našom mužstve. Bude to plus pre jeho väčšie hráčske sebavedomie.
Aby sme sa teraz mohli rozprávať o prípravných zápasoch pred ME vo Francúzsku, vy ste museli úspešne zvládnuť dvojročný cyklus kvalifikačných súbojov o vybojovanie si práva štartu na tomto podujatí. Ktorý okamih z tejto úspešnej kvalifikácie bol pre vás ten pamätný?
Pre mňa osobne sú to hneď dva momenty. Samozrejme, víťazstvo nad Španielskom v Žiline. To bolo niečo senzačné, čo sa nám v tomto zápase podarilo. To sa predsa nestáva každý deň (krátka odmlka). A samozrejme aj ten zápas v Luxembursku, ktorým sme náš postup definitívne vybojovali. Tam sme to víťazstvom 4:2 potvrdili (krátka odmlka). Zápas v Luxembursku, najmä jeho koniec, nám priniesol neskutočné emócie. Fakt. Tie emócie tam boli neuveriteľné. To si určite zapamätám do konca života. Postupom na ME sa mi splnil môj detský sen. Som rád, že som pri tom mohol byť.
Viktor, keď sme pred záverom kvalifikácie ME hovorili, zostávali A-tímu SR k potvrdeniu postupu dva zápasy. A práve vtedy ste boli jedným z tých, ktorý všeobecný optimizmus pred domácim duelom s Bieloruskom prekvapujúco brzdili. Prečo? Z čoho pramenil váš pesimizmus, ktorý sa žiaľ ukázal ako opodstatnený, keďže zápas s Bieloruskom sme v Žiline prehrali?
To nebol pesimizmus. To bola taká moja predtucha. Lebo viem, že posledný krok býva spravidla najťažší (krátka odmlka). Vedel som, že na to, aby sme potvrdili historický postup, sme vtedy mali dva pokusy. Okrem domáceho zápasu s Bieloruskom aj záverečný duel v Luxembursku. A mne to vtedy, keď sme spolu hovorili, bolo fakt jedno, ktorý z tých dvoch súbojov bude pre nás ten rozhodujúci (krátka odmlka). Aj keď musím tiež povedať, že v kútiku duše som veril, že postup budeme oslavovať už doma – v Žiline (krátka odmlka). Mrzí nás, že sme postup do Francúzska nemohli oslavovať v Žiline. Bolo by to ešte krajšie, ak by sme sa mohli tešiť spolu s našimi priaznivcami, ktorí celú kvalifikáciu stáli pri nás. Ale som veľmi rád, že sme to potvrdili v Luxembursku a nedopustili sme tam žiadnu inú možnosť. Lebo pre nás žiadna iná možnosť ani nebola (smiech).
V ktorej časti spomínanej kvalifikácie sa podľa vás lámal chlieb, v ktorej etape týchto eliminačných bojov o postup na ME 2016 vo Francúzsku sa podľa vášho názoru rozhodlo o našom postupe?
Podľa mňa veľmi nám pomohlo to, že sme prvých šesť zápasov celého cyklu vyhrali. To bolo fakt dobré. Mužstvo vďaka tomu získalo veľké sebavedomie. Začalo si viac veriť (krátka odmlka). Navyše, dobré výkony sme dokázali viackrát zopakovať. Som rád, že ako mužstvo, ako tím, sme počas tejto kvalifikácii podali dobrý a zodpovedný výkon. Potiahli nás aj naši najskúsenejší hráči ako Martin Škrtel a Marek Hamšík. Oni nás v šatni i na ihrisku ešte viac vyburcovali. Boli pre mužstvo veľkou oporou. Ukázali nám, ako sa takéto veľké zápasy hrajú, ako sa rozhodujú. Majú to už odskúšané.
Viktor, doteraz ste v slovenskej reprezentácii stihli odohrať tridsať medzištátnych zápasov, pamätáte si na stretnutie, v ktorom ste debutovali v slovenskej reprezentácii? Aké momenty z tohto merania síl vám utkveli v pamäti?
Svoj prvý reprezentačný zápas v A-mužstve SR som hral v polovici augusta 2012 v Dánsku. Bol to taký typický prípravný zápas. Na ihrisko som sa dostal za stavu 0:1. V druhom polčase som striedal Ďura Kucku. Nakoniec sme to dokázali úspešne otočiť a vyhrali sme 3:1. Pod taktovkou trénerov Grigu a Hippa sme sa na ihrisku súpera dokázali presadiť našou hrou. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť.
Čo vo vás rezonuje pri spomienke na váš prvý kvalifikačný súboj vo farbách slovenskej reprezentácie? Kde to bolo? S kým sme vtedy hrali?
Na ten môj ostrý štart v kvalifikácii by som najradšej zabudol, lebo ten sa pre mňa, žiaľ, skončil už v 55. minúte. Hrali sme v Litve, kde som bol vylúčený (krátka odmlka). Remizovali sme 1:1. Teraz už na to radšej ani nemyslím… Som rád, že sa nám podarilo urobiť to, čo sa nám podarilo.
S akými pocitmi ste vstupovali do nového kalendárneho roka, v ktorom bude európsky šampionát vo Francúzsku? S akými ambíciami ste sa chystali naskočiť do tvrdej zimnej prípravy?
Tak veľmi dobre si uvedomujem, že teraz budem musieť aj jarnú časť sezóny odohrať na vysokej úrovni. Budem musieť byť veľmi dobre pripravený. Po každej stránke (krátka odmlka). Veľmi dobre si uvedomujem, že aj za Žilinu musím na jar odohrať ligové zápasy tak, aby som sa udržal v reprezentácii. Veľmi si to želám. Lebo už som povedal, že majstrovstvá Európy budú pre mňa splnený detský sen. Rád by som na nich hral. Aspoň v jednom zápase. Bol by som rád, keby sa mi tam podarilo dostať… Na MS hráčov do 20 rokov som už hral, ale na majstrovstvách Európy ešte nie. Ani na tých do 19 rokov, ktoré boli v Nórsku, ani na seniorských.
Keď spomínate MS hráčov do 20 rokov, na ktorých ste pred trinástimi rokmi patrili k ťahúňom stredovej formácie, ktoré okamihy zo svojej úspešnej kariéry považujete za tie najpamätnejšie?
V prvom rade asi postup na ME vo Francúzsku. Potom postup na MS hráčov do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch. Vybojovanie majstrovského titulu v drese Žiliny… Bol som šťastný, keď sme vyhrali slovenskú najvyššiu súťaž. Ako hráč Banskej Bystrice som vyhral Slovenský pohár. To isté sa mi podarilo aj so Žilinou. To bola ďalšia veľká trofej pre mňa. Mal som z nej radosť. Nad všetkým je však postup na ME. Ale uvedomujem si, že takou veľkou udalosťou môže byť pre futbalistu aj prvý ligový štart, prvý reprezentačný zápas. Pre futbalistu sú tieto míľniky veľmi dôležité a pamätné. V kariére je to nezabudnuteľné. Niektoré momenty mi zostali v pamäti na celý život (krátka odmlka). A dúfam, že nejaké takéto veľké okamihy k tým predchádzajúcim ešte pridám dovtedy, kým definitívne zavesím kopačky na klinec.
Hovoríme o svetlých a pamätných momentoch vášho futbalového života. Máte po ruke aj taký príbeh, udalosť alebo chvíľu, na ktorú neradi spomínate, na ktorú by ste najradšej zabudli?
Vďakabohu, žiadny taký okamih nemám. Ešte sa mi nepodarilo odohrať nejaký mimoriadne smoliarsky zápas, ktorý by ma musel nejako extra veľmi mrzieť (krátka odmlka). Aby som bol úprimný, so svojou doterajšou kariérou musím byť spokojný. Mám radosť z toho, ako sa moja futbalová kariéra vyvíja. Teší ma, že som mohol hrať najvyššiu slovenskú súťaž. Som veľmi rád, že som sa dostal aj do reprezentácie, že som mohol byť členom mužstva, ktoré postúpilo na majstrovstvá Európy. Teraz si už želám iba to, aby som na tých ME aj mohol hrať. Aby som na nich odohral aspoň pár minút.
Štefan Žilka
