Ste jediný slovenský tréner, ktorý dokázal dvakrát doviesť československú reprezentáciu na majstrovstvá sveta vo futbale. Čo bolo na týchto dvoch úspechoch pre vás najcennejšie a ako si spomínate na tie historické udalosti československého futbalu? Čo vám z nich utkvelo v pamäti?
Samozrejme, že majstrovstvá sveta sú vždy vyvrcholením tak hráčskej, ako aj trénerskej činnosti najmä v tom, že prinášajú nové poznatky, nové skúsenosti, veľa radosti, ale aj sklamania. Takže si myslím, že majstrovstvá sveta z tohto pohľadu sú jedinečná udalosť. A jedinečnou udalosťou sú teraz aj pre nás, lebo výborný tréner Vlado Weiss priviedol slovenskú reprezentáciu prvýkrát na svetový šampionát. Dokázal to s kvalitnými hráčmi. Vytvoril z nich jednoliaty kolektív, ktorý posunul kvality slovenského futbalu opäť na vyššiu úroveň. Túto vetu, čo teraz poviem, opakujem veľmi rád: Slovensko je tam! Slovensko je na MS, kde sa udávajú nové trendy a stanovujú nové kritériá. A naše malé Slovensko je pri tom! Teší ma, že aj naša reprezentácia má čo povedať do súčasného vývoja svetového futbalu. Čiže pre nás je to hrdosť. Pre nás je to radosť. Je to výnimočný historický úspech, ktorého celkový dosah na náš futbal správne vyhodnotíme až o niekoľko rokov.
Ako vy osobne vnímate účasť Slovenska na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike?
Ako ocenenie práce celého realizačného tímu slovenskej reprezentácie. A zároveň aj ako uznanie pre veľa mladých trénerov, ktorí sú na Slovensku ešte nepoznaní. Oni zásluhu na tomto úspechu majú najmä v tom, že objavili talenty, ktoré sa teraz dostali do povedomia ľudí. Tak v domácom, ako aj vo svetovom futbale. Je to krásna príležitosť, že môžeme mať radosť z futbalu. Že môžeme mať radosť z úspechu, ktorý je podložený osobnostnými a charakterovými vlastnosti všetkých tých, ktorí sa o postup na MS zaslúžili. Čiže hlavného trénera, členov jeho realizačného tímu a samotných hráčov, ktorí predviedli veľké srdce, ukázali veľkú kvalitu – a dokázali, že rastú aj osobnostne ako futbalisti. Veľmi sa teším tomu všetkému. Verím, že súčasní slovenskí reprezentanti majú schopnosti na to, aby Slovensko na MS prezentovali tak, ako najlepšie vedia. Sme na majstrovstvách sveta. Je to vynikajúci úspech nie iba športový, ale aj spoločenský, kultúrny. Som rád, že Slováci opäť budú mať čo povedať do rozvoja a vývoja svetového futbalu
Keď bývalý československý reprezentačný výber po prehre 0:1 s Nemeckom vo štvrťfinále MS 1990 končil svoje úspešné účinkovanie v Taliansku, predpokladali ste, že sa dožijete toho okamihu, keď na rovnako významnom svetovom podujatí bude hrať reprezentácia samostatného Slovenska?
Tak v tom čase určite nie. Písal sa rok 1990 a my sme fungovali spolu s Čechmi. Aj vo futbale. Samozrejme, keď potom neskôr išiel historický vývoj tak, ako išiel, my sme urobili všetko pre to, aby sa aj Slováci prebojovali na majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy. Tak sa to vyvinulo…. A vždy to bola priorita každého reprezentačného trénera. Či mňa ako prvého, ale aj tých ďalších, aby sme sa prebojovali na majstrovstvá sveta, respektíve na majstrovstvá Európy. Pretože je to ozaj to najvyššie ocenenie, keď krajina je na takýchto veľkých podujatiach. Výborne, že sa to podarilo našim výborným hráčom s trénerom Vladimírom Weissom. Dávam to vždy dohromady, lebo on prvý povýšil slovenský futbal. Najskôr po tej klubovej linke, keď s Petržalkou postúpil do základnej skupiny Ligy majstrov. Väčší úspech v európskych klubových súťažiach dosiahol iba Michal Vičan, ktorý v roku 1969 vyhral v Bazileji vtedajší Pohár víťazov pohárov (PVP). Súčasný výnimočný úspech s reprezentáciou má také kvality, ktoré si možno mnoho ľudí ani neuvedomuje… Ja sa pohybujem v európskom a svetovom futbale… Všade počúvam vysoké ocenenie práve trénera Weissa i samotných hráčov, ktorí tento postup vybojovali. Teší ma, že samotní hráči ľuďom ukázali, že reprezentáciu majú radi, že sú ochotní pristúpiť k nej tak ako sa patrí. Tento jedinečný úspech posúva slovenský futbal na tú úroveň, že sa pokojne môžeme podieľať na rozvoji súčasného európskeho i svetového futbalu.
V čom podľa vás spočíva tajomstvo úspešnosti trénera Vladimíra Weissa, ktorý v roku 2005 dokázal postúpiť s Petržalkou do základnej skupiny Ligy majstrov a minulý rok aj na MS do Juhoafrickej republiky ?
V jeho komplexných osobnostných vlastnostiach. To znamená ľudských a tiež trénerských kvalitách. Ja si myslím, že bez tej poctivej každodennej práce, bez systematického vzdelávania sa, by určite nebol tam, kde je. Tréner Weiss všetko starostlivo sleduje, učí sa. A potom je to aj tá záležitosť, že sa vie priblížiť k hráčom – a hráči sa vedia priblížiť k nemu. Obe strany tohto vzťahu to dokázali ako v Petržalke, tak aj teraz v reprezentácii. Vytvorili vnútorne, silné, jednoznačne poctivé a vysoko sebavedomé prostredie, ktoré prekvapilo veľmi veľa ľudí. Mňa to však neprekvapilo. Poznám trénera Weissa, poznám našich hráčov. Viem, že v súčasnosti hrajú aj v zahraničí vo veľmi kvalitných súťažiach. A tiež nesmieme zabúdať na tie senzačné striedania, ktoré tréner Weiss urobil najmä v ťažkých stretnutiach. V nich dal šancu najmladšej generácii hráčov, ktorá získala skúsenosti najskôr doma, kde ich pripravili ako talenty, ale o svojich kvalitách dokázali presvedčiť aj vo výraznej konkurencii vynikajúcich hráčov v kvalitných zahraničných kluboch. Pre celý náš futbal je dobré, že mnohí z nich tie dobré poznatky zo zahraničia dali v prospech slovenskej reprezentácie. Ale v prvom rade tu musela byť erudícia a kvalita Vladimíra Weissa , ktorý im dal šancu, aby sa presadili. Veď poznáte ako je to často na Slovensku. Ale z jeho strany to nebol risk. To bolo dôkladná analýza a poznanie trénera Weissa. Na základe poznania ich súčasných možností postavil také mužstvo, ktoré je schopné konkurovať tým najlepším na svete.
Keď hovoríte o konkurencii. Aké šance dávate Slovensku na týchto majstrovstvách sveta a čo podľa vás bude kľúčové a rozhodujúce, aby naše mužstvo uspelo na tomto významnom podujatí?
Ja sa nechcem hrať ani na proroka, ani na nič podobné. Od toho mám ďaleko. Po prvé však treba povedať, že velikánskym úspechom je fakt, že sme tam. Po druhé ide o to, že naši hráči majú už bohaté skúsenosti zo zahraničného pôsobenia. Netreba zabúdať, že vo svojich kluboch pravidelne trénujú s najlepšími futbalistami na svete. Najdôležitejšie pre kvalitu slovenskej reprezentácie je, že ten talent ďalej rozvíjajú. Zároveň ma teší, že v reprezentácii vytvorili všetci takú atmosféru, ktorá vzbudzuje rešpekt vo svete. To je vynikajúce ocenenie ich športovej formy. A vidieť, že po dlhom čase si svojimi výkonmi dokázali vybudovať uznanie aj u fanúšikov a divákov. Všetky tieto javy beriem veľmi komplexne. Vytvorenie vnútornej atmosféry mužstva je umenie trénera. Je to umenie Vlada Weissa Takže som presvedčený, že chlapci budú na MS hrať dobre. Aj keď každé MS má svoju vlastnú históriu. Svoju športovú formu. Vlastné šťastie, nešťastie a podobne. Napríklad veľkým zásahom do súdržnosti mužstva je väčšie množstvo zranených kľúčových hráčov. Alebo, keby mužstvo dostalo v zápase nejaký nešťastný gól. Na majstrovstvách sveta vždy rozhodujúcu úlohu hrali detaily a maličkosti. Práve tieto faktory majú čo povedať do konečného umiestnenie. Takže záverom k tejto otázke iba toľko: Podľa mňa zásluhou trénera a celého realizačného tímu máme vytvorené všetky predpoklady na to, aby sme si na tomto šampionáte našli veľmi pekné a dôležité miesto na svetovej futbalovej mape.
Ste členom technickej komisie UEFA a FIFA, od roku 1994 ste nechýbali ani na jedných majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy, čo je zárukou toho, že prehľad o úrovni svetového futbalu máte perfektný. Koho z tých 32 tímov, účastníkov MS, by ste tipovali do prvej štvorky? Ktoré štyri mužstvá by podľa vás mali postúpiť do záverečných bojov?
Tak ja si myslím, že nebudem mať iné pohľady ako odborníci, novinári a ľudia, ktorí poznajú svetový futbal. Iste sú tam štyria hlavní favoriti. Ale sú tam ďalšie štyri mužstvá, aj naše je medzi nimi, ktoré majú kvality na to, aby prekvapili. Aj tie ďalšie štyri mužstvá môžu prehovoriť do konečného poradia. Všetko však závisí od načasovania športovej formy – a tiež od toho, aby sa im nezranili kľúčoví hráči. Dôležité bude, aby sa im vyhli zranenia. To je jedna vec. Potom je tu aj otázka výkladu pravidiel futbalu, čiže kvalita rozhodcov a úroveň ich verdiktov. Bude záležať od toho, kto, aký výklad pravidiel použije. Lebo na MS sú rozhodcovia z rôznych krajín a najmä kontinentov. Aj keď sú školení na približne rovnaký výklad futbalových noriem, nedá sa to zmeniť šibnutím čarovného prútika. Nedá sa to zmeniť, lebo rozhodca z iného kontinentu predsa len má iné skúsenosti, iný pohľad na spôsob a na úroveň hry. Na ME a MS často rozhodujú maličkosti. Ja si myslím, že tie maličkosti budú tentoraz hrať v náš prospech. Lebo my si to sami prinesieme. Ja nerád počúvam to, že Slovensko je na MS preto, lebo malo šťastie… To sa mi nepáčilo vždy, keď som to počul… Lebo to nebolo šťastie, ktoré by si na nás sadlo. My sme tomu šťastiu išli v ústrety. Svojou kvalitou. Svojim striedaním, ktoré tam urobil tréner Weiss. Plus to nasadenie všetkých hráčov. Plus výborné obecenstvo, ktoré mužstvo povzbudzovalo na štadiónoch. Plus to, že sme súperov svojou kvalitnou hrou donútili urobiť chybu. Ja pozorne sledujem informácie a správy z celého futbalového sveta. Ale nikde som nečítal, že by Slovensko postúpilo so šťastím. Vôbec nikde. Všade bolo zdôraznené, že Slovensko postúpilo vďaka svojim kvalitám. To je najväčšia odozva nášho úspechu. Po dlhých rokoch sme tam! A to už nie je iba športová prezentácia krajiny. To je už prestíž kultúrna, politická, spoločenská. Ťažko môže byť na MS krajina, ktorá nemá kvalitný futbal. Ťažko sa v celosvetovej konkurencii presadí krajina, ktorá nemá dobrú prácu s mládežou, ktorá by zabudla na výchovu talentov. Buďme radi, že my k tým krajinám, čo budú na MS, patríme. Tešme sa z toho a buďme na to aj hrdí.
Boli ste na dvoch svetových šampionátoch. Je nejaká šanca, alebo chvíľa, ktorú ste zažili na MS 1982 v Španielsku, respektíve na MS 1990 v Taliansku, ktorá vás dodnes mrzí, ktorá vám z času na čas blúdi mysľou?
Iste. Sú také momenty. Najmä tie majstrovstvá sveta v roku 1982 v Španielsku. Po prvé: po dlhých dvanástich rokoch sme sa prebojovali na MS. Ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. V úvodnom zápase skupiny sme remizovali s Kuvajtom 1:1. Potom sme prehrali s Anglickom 0:2. Preto, ak sme chceli postúpiť ďalej, museli sme v poslednom zápase vyhrať nad Francúzskom. Ak by sme to dokázali, Francúzi by išli domov. Bol to rozhodujúci a kľúčový zápas. Podali sme najlepší výkon proti kvalitnému mužstvu. Bežala posledná minúta zápasu, my sme kopali roh a Bičovského hlavičku z bránkovej čiary vyhlavičkoval Amoros, ktorý zostal stáť v prázdnej bránke! To sú také zvraty, ktoré na MS hrajú veľmi dôležitú úlohu. Šťastie alebo nešťastie tam mnohokrát visí na veľmi tenkom vlásku… Vrátim sa ešte k tomu Kuvajtu, ktorý v prípravnom období pred MS v Španielsku odohral 136 zápasov. Ako klub Kuvajt. Chodili po Anglicku, po celom svete. Platili si súperov a hrali s nimi. Tí hráči sa poznali aj naslepo… Ja som to vedel. Boli tam aj naši kvalitní tréneri, ktorí ich na MS pripravovali. Bol tam pán Borhy, predtým tam bol Laco Kačáni. Takže oni vedeli hrať futbal. Nakoniec, je tam ten predpoklad, že keď mužstvo chodí po celom svete… Zápas dopadol tak, ako dopadol. V ostatnom zápase spomínaný Amoros vyhlavičkoval Bičovského hlavičku a ja som musel po návrate zo Španielska písať veľmi veľkú správu, že prečo, sme nepostúpili ďalej (smiech). Musel som vysvetľovať, ako sa to mohlo stať. A podobne. Ja som bol rád, že sme na šampionát postúpili. Od Mexika 1970 sme sa nikde nedostali… Všetko naše úsilie pochovala úplne posledná minúta s Francúzmi. Ale nedalo sa nič robiť. Ja som dostal dištanc, lebo Československo nepostúpilo na MS zo základnej skupiny, v ktorej hral Kuvajt, Anglicko a Francúzsko… Ja som hodnotenie, ktoré odo mňa chceli, napísal. A v ňom som uviedol, že netreba o tom veľa písať, lebo všetku zodpovednosť beriem na seba. A dodal som tam, že druhýkrát si musia za trénera vybrať Davida Copperfielda (smiech). Musel som to obhajovať pred funkcionármi, novinármi, pred rôznymi ľuďmi. Mám z toho peknú a úsmevnú spomienku… Keď mi vypršal dištanc, odišiel som do zahraničia. Už predtým som mal podpísanú zmluvu v Sportingu Lisabon, tak som odišiel. Prebojovať sa na MS je pre Slovensko ohromný úspech. Myslím to veľmi úprimne. Viem, čo to znamená. Veľmi si vážim trénerov, hráčov a všetkých, ktorí sa o tento historický úspech zaslúžili. Pre mňa je to veľký úspech, že sme tam. Máme na to, aby sme na MS uhrali dobré výsledky. V súčasnosti máme skúsených hráčov aj trénerov, ktorí poznajú európsky a svetový futbal. Dokázali to v priebehu úspešnej kvalifikácie, dokážu to aj na blížiacom sa svetovom šampionáte.
Vy hovoríte o dištanci pre vás ako hlavného trénera, ale ak si dobre pamätáme, zákaz činnosti dostali aj hráči. Dokonca im stopli dopredu sľúbené zahraničné angažmán?
Áno. Nesmeli cestovať von. Pozriete sa, ja sa s tým už netrápim. Taká bola doba. Ja som na margo ich dištancu niektorým ľuďom na rovinu položil otázku: povedzte mi, za čo majú byť trestaní hráči? Za to, že boli v reprezentácii? Za to, že hrali za Československo? Nakoniec sa to uvoľnilo a niektorí z tých hráčov do zahraničia predsa išli. Hráči odišli do zahraničia a my sme sa už potom ako československá reprezentácia nedostali nikde. V rokoch 1984 sme chýbali na ME, v roku 1986 na MS, v 1988 opäť na ME. Jednoducho diera! Neboli sme nikde. Ja som bol tiež v zahraničí. Musel som sa však vrátiť. Opäť k reprezentácii. Tí ľudia, ktorí ma po Španielsku odsunuli na vedľajšiu koľaj, ma prijali aj naspäť. Ponuku som prijal. Veď išlo o reprezentáciu. Postúpili sme na MS 1990. Svetový šampionát v Taliansku bol pre mňa veľmi dôležitý, lebo po ňom som sa ako tréner dostal do sveta.
Nedávno veľmi pekne o vás rozprával Ľubomír Moravčík. Po tom, čo ste sa na šampionáte v Španielsku presvedčili, že aj jedna hlavička vám môže zahatať cestu ďalej, nebáli ste sa vybrať si do mužstva pre ďalší svetový šampionát mladých hráčov ako boli Ľubomír Moravčík, Vladimír Weiss, Stanislav Griga či Milan Luhový?
Trénerstvo je také remeslo, ktoré zahŕňa v sebe plno faktorov. Vzájomná symbióza s hráčmi a s realizačným tímom okolo je tak silná, že posúva ich kvality ešte vyššie. Nebudem hovoriť o sebe, uvediem čerstvý príklad: súčasnú futbalovú reprezentáciu. Všetci tvoria jeden harmonický celok. Vladove striedania sú také charakteristické a najmä úspešné, že to mnohokrát až dych vyrážalo. Spomínate si, že jeho mužstvo hralo dobre – a on striedal. Toho dobrého hráča vystriedal ešte lepším. A po tejto nečakanej zmene mužstvo hralo ešte kvalitnejšie. Teda mal to preštudované. Mal urobenú veľmi dobrú analýzu. Má svoje skúsenosti, ktoré pri striedaní uplatňuje. Buďme radi, že máme takého trénera. Z mojej strany to nie sú oslavné ódy, to nie je vynášanie trénera Weissa do nebies… To je iba kolegiálny rešpekt a ohodnotenie jeho kvalít. Veď on ako hráč bol na MS, on hral na MS. A dokázal sa presadiť v ešte tvrdšej konkurencii ako súčasní hráči. Snom každého futbalistu je štartovať na MS, hrať na MS. Aby ste rozumeli, pre trénera reprezentácie na svetovom šampionáte je najťažšia práca nie s tými futbalistami, ktorí sú na trávniku, ale s tými hráčmi, ktorí sedeli na lavičke, respektíve s tými, ktorí sa ani na tú lavičku nedostali a zostalo im miesto iba na tribúne. Na MS v Taliansku mohli na lavičke náhradníkov sedieť iba šiesti hráči. Takže to sú tie veci, ktoré tvoria vnútornú atmosféru tímu. Páči sa mi, ako tréner Weiss dokáže motivovať nie iba tých starších skúsených hráčov, ale aj tých najmladších, ktorých vo svojom mužstve má. Mňa veľmi milo prekvapilo, ako si mladí futbalisti ako Miňo Stoch, Vladko Weiss alebo Marek Hamšík vážia reprezentáciu. Čo všetko sú ochotní pre Slovensko urobiť. A čo všetko už pre našu krajinu urobili. Lebo vy dobre viete, že v roku 1993 nie každý fandil rodiacej sa slovenskej reprezentácii. Zažil som to na vlastnej koži. Viac to nebudem spomínať… Je to najsmutnejšia príhoda môjho trénerského života. Ja žijem a slovenskej reprezentácii sa darí. Ale aj také veci sa stali. Ale to by už bolo na iný rozhovor. To by už boli iné témy a iné veci.
Vráťme sa ešte k Ľubovi Moravčíkovi. Šancu ste mu dali nie iba v československom tíme, ale aj v slovenskej reprezentácii. Bol s vami v Celticu Glasgow. Bol s vami aj v Japonsku. Čo sa skrýva za tou dlhoročnou úspešnou väzbou Vengloš – Moravčík ?
Nie tak by som to nepovedal, že Vengloš – Moravčík… Spýtajte sa Ivana Haška, spýtajte sa iných vtedajších reprezentantov, ktorých som viedol. Ja som mal s reprezentantmi – až na jednu výnimku – vždy dobrý vzťah. A musíte chápať, že vtedy predsa bolo u nás aj iné prostredie. Nie vo vnútri mužstva… Medzi slovenskými a českými hráčmi. Oni rozpory či nejaké problémy medzi sebou nemali. Tie problémy sa vytvárali mediálne. Stačilo si v tej dobe vziať noviny v Bratislave a v Prahe. Stačilo sa pozrieť ako sa stále niekde počítalo: jeden, dva, päť odtiaľ, toľko a toľko odtiaľ… Pre mňa to nikdy neplatilo. Ja som mužstvo budoval vždy na vnútorných pocitoch a na presvedčení, že to, čo robím, je v prospech mužstva. A nakoniec sa to dokázalo, že to tak bolo správne. Mne bolo jedno, či je to československá reprezentácia do 23 rokov, alebo Slovan Bratislava, ktorý som v tom čase trénoval a z ktorého osem hráčov bolo v mužstve pre ME 1976. Tam sme s trénerom Ježkom boli rovnocenní tréneri. My sme boli kootréneri. Robili sme spolu reprezentáciu v roku 1976 i v roku 1980. V roku 1980 sme postúpili z kvalifikácie s trénerom Brunovským. Dukla Praha ho však na ME do Talianska nepustila. Tak znova prišiel Václav Ježek. Naše vzťahy neboli pekné. Naše vzťahy boli krásne. Otvorené a úprimné. On mal problémy v českom prostredí, lebo zastupoval tú stranu, ja som bol z inej strany. No my sme sa vždy dohodli. Dokonca boli príhody, ktoré majú aj iné pozadie, či skôr zákulisie. Už to teraz nechcem rozpitvávať. Možno niekedy na to ešte bude čas.
Čo hovoríte na to, že na Slovensku máme svetovú futbalovú raritu, či skôr unikátnu trojgenerečnú dynastiu Weissovcov, z ktorej každý zástupca bol hráčom československej, respektíve slovenskej reprezentácie?
Ja si myslím, že je to jedinečný úspech (smiech). Že až traja futbalisti z jednej trojgeneračnej rodiny reprezentovali svoju krajinu – to je asi svetová rarita! Čo viem, žiadny takýto prípad vo futbalovom svete na reprezentačnej úrovni nepoznám. Podľa mňa je to svetová rarita. Ale možno sa mýlim. Je to v génoch, je to v talente. Podľa mňa je to vec výchovy. Je to výsledok toho, že všetci traja sa pre futbal vedeli obetovať. Vlado je jeden z tých, čo poctivo bojoval ako ligový hráč, nešetril nasadením ani ako československý, ani ako slovenský reprezentant. Svoje vysoké kvality dokázal aj ako tréner v Petržalke. V zahraničí bol tiež veľmi uznávaný. Aspoň pokiaľ ide o jeho pôsobenie v Rusku. To tvorí výraznú črtu jeho osobnosti. Zaujíma sa o nové veci, študuje, navyše má schopný realizačný tím. Ale on je v ňom ten rozhodujúci. Má výborný zmysel pre striedanie. Vie si poradiť pri výbere hráčov. Dokáže vybrať toho, koho by nikto nečakal. Isto boli aj úskalia v jeho kariére. Pamätám si na zápas v Anglicku, ktorý sme vo Wembley prehrali rozdielom triedy 0:4. Tam vtedy zrazu bolo veľmi veľa odborníkov. Bol som z toho veľmi smutný. Preto som kritikom trénera Weissa povedal: Vážení veď to je pre trénera dôležitý test. Veď to je príprava. A tiež som im povedal: Buďme radi, že Angličania s nami vôbec hrali, že nás do Wembley pozvali. To si ceňme zo všetkého najviac.
Tréner Vladimír Weiss bude na svetovom šampionáte zaujímavý aj tým, že podobne ako Diego Maradona, Carlos Dunga, Franz Beckenbauer, Paolo Maldini, Mario Lobo Zagallo bol na svetovom šampionáte aj ako hráč, aj ako tréner. Ako vnímate tento interesantný fakt?
Tak to je určite fantastický pocit. Pre Vlada určite. Je to ocenenie ich generácie a rodokmeňa (smiech). Pre profesionálnych hráčov ako je teraz mladý Vladko, pre otca i starého otca to musí byť radosť a prežitie, ktoré my teraz ťažko môžeme vedieť aj vyjadriť. Ale ich pocity, ich vnútorná väzba je taká krásna, že je svojim spôsobom pozitívna. Vytváranie tejto vnútornej atmosféry a tohto unikátneho rodokmeňa… O tejto unikátnej dynastii reprezentantov sa bude história zmieňovať nie iba na Slovensku, ale aj vo svete. O tom sa určite bude písať aj v histórii svetového futbalu. Je to vnútorne pekná rodina, ktorá milovala futbal. Je to rodina, ktorá pre futbal veľmi veľa obetovala. A mladý Vladko rozdáva tú radosť tam, kde teraz pôsobí. Či je to v Anglicku, respektíve v slovenskej reprezentácii. Je to chlapec z dobrého cesta.
Keď ho choroba donútila ukončiť aktívnu športovú činnosť, šiel robiť prvé trénerské kroky do Austrálie, do FC Prague Sydney. Získané vedomosti z krajiny „protinožcov“ po svojom návrate domov podložil úspechmi. Svoj „materský“ Slovan Bratislava priviedol k dvom titulom majstra Československa. Navyše v Slovane v tých rokoch utvoril základ pre najúspešnejšiu reprezentáciu slovenskej a českej futbalovej histórie. S Václavom Ježkom sa v Belehrade podieľal na titule majstra Európy 1976 a na postupe do štvrťfinále MS 1990 v Taliansku, Šesťkrát v pozícii hlavného kouča viedol európske a svetové výbery futbalových hviezd a osobností.
Jozef Vengloš sa v roku 1990, keď začal trénovať Aston Villu stal prvým mimobritským trénerom v anglickom futbale. Predstihol tak oveľa slávnejších Európanov ako sú: Arsén Wenger v Arsenale, Rafael Benitéz v Liverpoole, José Mourinho v Chelsea, či hlavný tréner Anglicka Sven-Göran Eriksson. Trénerské stopy zanechal v Sportingu Lisabon, vo Fenerbahce Istanbul, v Kuala Lumpur FA, v Celtiku Glasgow a v japonskom klube Ičihara JEF United. V rokoch 1993 – 1995 bol prvým štátnym trénerom Slovenska. V minulosti viedol aj národné výbery Austrálie, Malajzie a Ománu. Ako expert FIFA prednášal trénerom po celom svete. Získal vysoké vyznamenania nielen za odbornú úroveň, ale aj za prístup v rámci zásad fair play. Dlhé roky pôsobí vo funkcii prezidenta Únie európskych futbalových trénerov (UEFT), je predsedom komisie UEFA pre technický rozvoj a technickým poradcom Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA. Okrem toho je aj oficiálnym poradcom prezidenta SR, oficiálnym poradcom ministra školstva SR a člen výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
Zhováral sa Štefan Žilka
