Znečistenie spôsobené uhoľnými elektrárňami v krajinách na západnom Balkáne spôsobilo počas uplynulých troch rokov v Európe takmer 19-tisíc úmrtí. Informuje o tom spravodajský portál Euronews.com s odvolaním sa na správu CEE Bankwatch Network a nezávislej výskumnej organizácie Centre for Research on Energy and Clean Air.
Približne polovica týchto úmrtí pripadá na krajiny Európskej únie (EÚ) ako Taliansko, Rumunsko a Maďarsko.
Znečistenie pritom prichádza z elektrární, ktoré prekračujú povolené limity znečistenia alebo povolené limity prevádzkových hodín a nachádzajú sa v Srbsku, Kosove, Bosne a Hercegovine, Severnom Macedónsku a Čiernej Hore.
Časť zodpovednosti má Európska únia
Autori zároveň upozorňujú, že únia okrem zdravotných následkov nesie aj „čiastočnú zodpovednosť“, pretože z tohto regiónu dováža elektrinu. Zatiaľ čo množstvo elektriny, ktoré únia importuje, predstavuje len malú časť jej celkovej spotreby, produkcia elektriny v týchto zariadeniach produkuje extrémne silné znečistenie.
Podľa správy výroba energie v týchto elektrárňach produkuje 300-krát viac oxidu siričitého, ako elektrárne v EÚ.
Fukušima sa pripravuje na vypúšťanie kontaminovanej vody, na pomoc im prišiel tím MAAE
Elektrina zo západného Balkánu síce tvorí len 0,3 percenta spotreby EÚ, no keďže produkuje také množstvo oxidu siričitého, rovnali sa emisie z tohto 0,3 percenta v roku 2020 polovici celkových emisií oxidu siričitého zo všetkých elektrární z EÚ.
Výzva na zatvorenie
Výskumníci využili metodológiu založenú na vedeckých štúdiách na vypočítanie zvýšenia rizika úmrtia v prípade určitého zvýšenia znečistenia. Projekciou toho, čo by sa stalo, ak by emisie z oblasti eliminovali, a kombináciou s dátami o populácii a ďalšími údajmi, tak následne získali počet úmrtí, ktoré možno pripísať emisiám z uhoľných elektrární.
V rokoch 2018 až 2020 podľa nich zomrelo takmer 19-tisíc ľudí v dôsledku využívania uhoľných elektrární na západnom Balkáne. Viac ako polovica z nich – 10 800, pripadá na krajiny EÚ, asi 30 percent – 6 500, na krajiny západného Balkánu a zvyšok na susedné krajiny mimo EÚ.
V EÚ stúpla vlani produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov, na pandémiu však doplatili fosílne palivá
Vedci preto vyzývajú vlády týchto krajín, aby si stanovili termíny pre ukončenie používania uhoľných elektrární, pre tie, ktoré nemôžu ihneď zavrieť, nastavili prevádzkové limity a tiež sa zamerali na investície do obnoviteľnej energie a spravodlivý prechod pre pracovníkov a komunity, ktorých sa zmeny dotknú.
