Oslovili sme ôsmich najvážnejších kandidátov na post prezidenta SR s otázkami týkajúcimi sa energetiky.
Čo vedia, alebo si myslia prezidentskí kandidáti o energetike? V krátkom rozhovore nám prezradili, či podporujú jadrovú energetiku na Slovensku, aké obnoviteľné zdroje sú podľa nich pre Slovensko najlepšie, čí majú slovenskí spotrebitelia spravodlivé ceny energií, čo si myslia o projekte Nord Stream 2, alebo či by mal štát predať svoje podiely v strategických energetických podnikoch. Oslovili sme prvých ôsmich kandidátov na post prezidenta SR, ktorí podľa posledného oficiálneho prieskumu získali viac ako 1,01 % preferencií.
Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová na otázky portálu vEnergetike neodpovedala. Po dodaní odpovedí článok aktualizujeme.
Maroš Šefčovič
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj, alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
Jadrová energia je súčasťou energetického mixu polovice členských štátov EÚ. Skutočnosť, či členský štát chce využívať jadrovú energiu, je jeho výsostným rozhodnutím. Napriek tejto skutočnosti vidíme, že za posledné roky dochádza vo všetkých štátoch k zmene v energetickom mixe v prospech obnoviteľných zdrojov a poklesu využívania predovšetkým fosílnych palív. Niektoré štáty prijali rozhodnutie o ukončení využívania jadrovej energie. Tieto rozhodnutia musia vychádzať z možností a potenciálu krajiny na budovanie nových zdrojov energie. Využívanie jadrovej energie na Slovensku je plne v súlade s cieľmi na znižovanie produkcie skleníkových plynov a pokiaľ si tento zdroj energie udrží ekonomickú výhodnosť v porovnaní s inými zdrojmi, bude sa môcť využívať aj v budúcnosti. Tento tiež zdroj zásadným spôsobom prispieva ku skutočnosti, že podiel nízkouhlíkových zdrojov pri výrobe elektriny na Slovensku vysoko prevyšuje priemer EÚ. Súčasne však bude musieť Slovensko uvažovať aj o širšom využívaní obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z našich medzinárodných záväzkov.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Obnoviteľné zdroje budú patriť z dlhodobého hľadiska k dominantnému zdroju energie. Ak chce byť Európa do roku 2050 uhlíkovo neutrálna, bude musieť vyprodukovať minimálne 85% elektriny z obnoviteľných zdrojov – zvyšných 15% bude pochádzať z jadra. Obnoviteľné zdroje, podobne ako všetky nové technológie, potrebujú v nábehovej fáze aj primeranú podporu. Táto však nesmie viesť k produkcii neprimeraných ziskov a znevýhodňovaniu ostatných zdrojov. Slovensko musí vychádzať z prírodných podmienok, ktoré má – teda využívanie tých obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v danej oblasti výhodné. Je pritom vhodné sústrediť sa na lokálne a decentralizované zdroje výroby. Z hľadiska energetiky vidíme predovšetkým potenciál na rozvoj obnoviteľných zdrojov v sektore teplárenstva. Vo všeobecnosti je však potenciál Slovenska pre využívanie obnoviteľných zdrojov výrazne nižší v porovnaní s prímorskými krajinami, ktoré môžu budovať vysoko výkonné veterné farmy v mori.
Majú podľa Vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO, spravodlivé ceny energií?
Národný regulátor ÚRSO je nezávislá inštitúcia, ktorá posudzuje pri cenotvorbe všetky elementy vstupujúce do výslednej ceny. Z európskej perspektívy sa dlhodobo presadzuje zavedenie trhových cien energií v plnom rozsahu a kompenzáciu sociálne zraniteľných zákazníkov prostredníctvom vhodných sociálnych nástrojov. Súčasné európske pravidlá však uprednostňujú existenciu určitého stupňa regulácie, čo väčšina krajín aj využíva.
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Neexistuje žiaden univerzálny ani ideálny model vlastníckej štruktúry energetických podnikov. Dôležité je, aby energetické spoločnosti plnili hlavnú úlohu – zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií všetkým odberateľom za primerané a férové ceny.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
Plynovod NS2 neprináša pre Európu z hľadiska energetickej bezpečnosti nič pozitívne. Nezvyšuje diverzifikáciu trás ani neprivádza plyn z inej krajiny. Práve naopak – smeruje k zvýšeniu závislosti na plyne z Ruska a doprave plynu cez severnú trasu cez Baltické more na úkor trasy vedúcej cez Ukrajinu. Ak bude NS2 postavený skomplikuje zásobovanie strednej a východnej Európy, ktorá je teraz zásobovaná priamo z plynovodu vedúceho cez Ukrajinu.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Hlavnou medzinárodnou energetickou témou v nasledujúcom období bude najmä boj s klimatickými zmenami. Na európskej scéne to bude hlavne proces transformácie v najširšom zmysle slova. V niektorých regiónoch to bude transformácia od využívania fosílnych palív či transformácia uhlíkovo intenzívnych odvetví na ekonomiku, ktorá bude v súlade so snahou o minimalizáciu dopadov na zmenu klímy. Slovensko musí v tomto procese zabezpečiť, aby bola transformácia sociálne spravodlivá, a nedošlo nijakým spôsobom k ohrozeniu jeho energetickej bezpečnosti, a to predovšetkým prostredníctvom diverzifikácie energetických zdrojov a optimálnym energetickým mixom.
Štefan Harabin
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj, alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
Slovensko je v jadrovej energetike (JE) jedna z mála krajín, ktorá zvláda všetky fázy používania JE v praxi. Od investičnej prípravy cez realizáciu zámeru a následné prevádzkovanie až po odstavenie a následné vyraďovanie. V mnohom nás dávajú za príklad i v zahraničí. Napriek tomu, že mnoho krajín dnes aktivity v JE pribrzďuje až zastavuje, svetový trend je opačný a s výrobou sa počíta v USA, Rusku, Číne a inde. Vyvíjajú sa efektívnejšie a bezpečnejšie reaktory nových generácii. Ak budeme chcieť udržať krok so svetom, budeme sa tomu musieť prispôsobiť. Bolo by škoda schopností, ktoré ako krajina máme a v SR nevyužiť, či dokonca ich premárniť. Už v minulosti bolo veľkou chybou predať za vlády Mikuláša Dzurindu 66% akcii Slovenských elektrární talianskemu ENEL-u, ktorý má s jadrom minimálne skúsenosti a toto sa prejavuje na zdržaní a predražením projektu Mochovce 34.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Obnoviteľné zdroje (OZE), sú trendom Energetickej únie EÚ, ktorej je SR súčasťou. Podpora nasadzovania OZE sa však nesmie realizovať na úkor konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Nesmú sa pri tom príliš diskriminovať ostatné výroby elektrickej energie. Treba sa sústrediť na podporu takých OZE, ktoré neprinášajú iné negatívne dopady. Treba brať do úvahy aj tieto faktory: spaľovanie biomasy (pôsobí negatívne na ovzdušie), veľké slnečné elektrárne situované na kvalitnej poľnohospodárskej pôde znižujú pôdny fond, a podobne. Fotovoltika má napríklad určite veľký potenciál na priemyselných halách a podobných objektoch.
Majú podľa Vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO, spravodlivé ceny energií?
Regulovanie cien nebolo primárnou úlohou ÚRSO. Jeho úloha má byť v tom, aby sa dodržiavali pravidlá a oprávnené náklady dodávateľov energií pri tvorbe cien a tak sa majú dosiahnuť spravodlivé ceny energií pre všetkých. Ak podľahne ÚRSO politickému tlaku a začne niekoho zvýhodňovať na úkor iného, nekoná správne a deformuje energetický trh a tým následne podnikateľské prostredie. Iná vec je problém energetickej chudoby, kde by práve ÚRSO v spolupráci s dotknutými inštitúciami mal stanoviť kritériá, ako by mal štát pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva a uchrániť pred neúnosným dopadom cien energií týchto ľudí.
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Štát by mal vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, bolo to tak už pri vzniku energetických spoločností. Jedná sa o všeobecný záujem. Dnes by bolo najužitočnejšie vlastniť najmä spoločnosti, ktoré zabezpečujú regulované činnosti, ako je prenos, distribúcia, alebo špecializované činnosti ohľadom bezpečnosti štátu, jadrovej bezpečnosti, energetických zásobníkov a pod. Liberalizovaný obchod a výrobu určite môže vlastniť strategický investor. Najmä, ak sme zabezpečili konkurenciu.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
Projekt Nord Stream 2 je konkurenčný projekt pre slovenský Eustream. V prípade, že niektoré krajiny EU očakávajú nárast spotreby zemného plynu z Ruska natoľko, že nebudú naše kontrahované objemy prepravy dotknuté a nepoškodí to slovenské záujmy, mohli by sme projekt podporiť.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Slovensko musí v rámci EU udržať pozíciu, ktorá bude naďalej počítať s výrobou z jadra. Malo by zavádzať zmysluplné nasadzovanie obnoviteľných zdrojov spôsobom, ktorý nebude likvidačný a ohrozujúci pre slovenské hospodárstvo a životné prostredie. Malo by naďalej presadzovať používanie zemného plynu ako najekologickejšieho neobnoviteľného zdroja, už aj pre to, že naša plynárenská distribučná sieť je druhá najhustejšia v Európe; a tranzit zemného plynu do EU má cez SR najvhodnejšie a najväčšie prepravné kapacity. Slovensko musí ostať dôstojným spoľahlivým partnerom, ale musí si zachovať bezpečnosť kritickej infraštruktúry a dôležitých súvisiacich dát.
Marian Kotleba
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
Netajím sa tým, že som fanúšik jadrovej energetiky. Určite som za rozvoj a modernizáciu súčasných slovenských jadrových elektrární. Rezolútne odmietam snahy USA o prevzatie kontroly nad dodávkami jadrového paliva do Slovenskej republiky. Ako jediný poslanec NRSR som nabral odvahu a zverejnil snahy o lobing veľvyslanca USA na poslancov NRSR v otázke dodávky jadrového paliva.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Na obnoviteľné energetické zdroje sa musíme pozerať triezvo. Ich prínos je síce jednoznačný, ale úplne inak ich musíme hodnotiť z pohľadu domácností, či malých podnikov a inak z pohľadu strategických podnikov a štátu. Nie som odborník na energetiku a preto si nedovolím tipovať, ktoré z obnoviteľných zdrojov sú tie najlepšie.
Majú podľa vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO spravodlivé ceny energií?
Zavedenie súčasného modelu cenovej regulácie je z mnohých aspektov spôsobené politikou EÚ. Som presvedčený, že ak by si SR z Bruselu späť vzala niektoré kompetencie, ktoré sme EÚ odovzdali, mohla by byť situácia s cenami energií pre spotrebiteľov omnoho lepšia.
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Podľa môjho názoru štát musí vo všetkých strategických energetických, ale aj iných, spoločnostiach vlastniť, resp. kontrolovať väčšinové podiely. Energetickú bezpečnosť nemôže garantovať nikto iný ako štát.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
O NS 2 sa veľa špekuluje a doslova každý sa k tomuto projektu vyjadruje. Ja si však myslím, že treba počkať čo prinesie v praxi a potom môžeme súdiť.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Jednoznačne energetická bezpečnosť SR a s ňou súvisiaca diverzifikácia zdrojov. Aj preto presadzujem rovnomernú spoluprácu SR so všetkými štátmi bez ohľadu na svetovú stranu. Súčasná jednostranná orientácia na západ nám totiž zďaleka neprináša také benefity o akých nás presviedčajú média a EÚ.
Béla Bugár
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj, alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
V súčasnosti je to pre Slovensko nevyhnutný zdroj výroby elektrickej energie. Samozrejme smerom do budúcnosti je potrebné viac sa zameriavať na obnoviteľné zdroje energie, aby dosahovali väčší podiel na výrobe elektrickej energie.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Slovensko má stále veľký potenciál v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov. Ide najmä o vodné elektrárne, geotermálnu energiu, recyklované zdroje, biologické palivá a veternú energiu, avšak pri nastavení rozumnej štruktúry energetického mixu. Využitie zdrojov musí zohľadniť potravinovú bezpečnosť, ochranu životného prostredia a najmä stabilitu dodávok energií odberateľom.
Majú podľa Vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO, spravodlivé ceny energií?
Dnes existuje na našom trhu súťaž, kde si každý odberateľ môže vybrať svojho dodávateľa energie. To považujem za kľúčové pre nastavenie spravodlivých cien energií. Samozrejme je tu priestor v systéme na odstránenie rôznych podpor, ktoré vedú nielen ku krížovým dotáciám, ale vnášajú nepredvídateľnosť a nestabilitu do celkovej regulácie.
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Kľúčové je, aby štát, ak je vlastníkom podielov v energetických spoločnostiach, sa správal ako dobrý hospodár. Ak je vlastníkom strategický investor, štát musí kontrolovať jeho činnosť, aby nedochádzalo k tunelovaniu a nevznikol priestor ku korupcii.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
Jednoznačne negatívnym, keďže jeho cieľom je obísť pri dovoze plynu z Ruska do západnej Európy Slovensko, čo bude pre nás znamenať samozrejme vysoké ekonomické straty.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Jednoznačne by som sa zameral na tému zelenej ekonomiky a s ňou súvisiacimi opatreniami na úrovni EÚ. Na jednej strane podporujem zavádzanie nových nízkouhlíkových technológií, avšak nie bezhlavé opatrenia, ktoré zhoršia konkurencieschopnosť našich podnikateľských subjektov. V tejto téme je dôležité bojovať na pôde EÚ za záujmy Slovenska.
František Mikloško
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj, alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
Jadrová energetika je citlivo vnímaná predovšetkým vďaka nukleárnym katastrofám po haváriách v Černobyle a v elektrárni vo Fukušime. Uskladnenie vyhoreného paliva, ktoré je vysoko rádioaktívne a toxické, tvorí dlhodobú záťaž ako pre životné prostredie, tak i pre ekonomickú efektívnosť takejto výroby elektrickej energie. Zároveň však nukleárna energia neprispieva k tvorbe skleníkových plynov, ide teda o produkciu elektrickej energie nezaťažujúcu životné prostredie. Jadrová energetika tiež prehlbuje energetickú závislosť Slovenska na dovoze uránu z Ruskej federácie, pritom domáce zdroje sú nevyužívané a prevádzkované reaktory sú rovnako postavené na ruskej technológii. Z hľadiska súčasného vývoja medzinárodných vzťahov by Slovensko nemalo túto závislosť posilňovať a v energetických otázkach by malo diverzifikovať svojich dodávateľov ako v oblasti surovín, tak technológií a predovšetkým sa orientovať na krajiny Európskej únie a OECD.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Nemyslím si, že by malo byť našou prioritou podporovať z verejných financií tieto zdroje energií, predovšetkým z dôvodu vysokej korupcie a klientelizmu pri rozdeľovaní verejných zdrojov. Rovnako na úrovni EÚ by podpora formou dotácií mala byť limitovaná. Slovensko má predpoklady pre využívanie vodných zdrojov, ako aj geotermálnych zdrojov na výrobu elektrickej energie či tepla. Na prvom mieste by však mala byť ekonomická stránka, a teda finálna cena vyrobenej elektrickej energie a postupné nahradzovanie existujúcich výrobných kapacít. Tento proces je dlhodobý a prechod od výroby elektrickej energie z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje by mal byť podporovaný výskumom a rastúcou energetickou efektivitou obnoviteľných zdrojov (napr. solárnych panelov), a zároveň ekonomickou efektívnosťou.
Majú podľa Vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO, spravodlivé ceny energií?
Veľká časť ceny energií je tvorená trhovými cenami. Hlavným vstupom vo vzorci výpočtu regulovanej ceny energie je veľkoobchodná cena komodity, teda cena plynu či elektrickej energie, ktoré sa obchodujú na burzách, v prípade Slovenska na pražskej burze PXE. Proces stanovenia finálnej regulovanej ceny je však netransparentný a neprehľadný. Netransparentnosť stanovovania regulovaných cien môže viesť k poškodzovaniu odberateľov – domácností a malých podnikov. Národný kontrolný úrad (NKÚ) sa viackrát negatívne vyjadril k stanoveniu regulovanej ceny energií ÚRSO, kde podľa NKÚ ÚRSO konal v rozpore z princípmi regulačnej politiky i spôsobom tvorby ceny energií. Je teda nevyhnutné, aby sa pochybenia Úradu pre regulované a sieťové odvetvia napravili a proces stanovovania regulovanej ceny viac stransparentnil.
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Štát vymedzuje v rôznych právnych úpravách Prioritný Infraštruktúrny Majetok (PIM), napr. Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Zákon o letiskových spoločnostiach, teda majetok, ktorý musí ostať v rukách štátu. Energetické spoločnosti takto vymedzené nie sú a nie je dôvod, ktorý by bránil ich prípadnému odpredaju či privatizácii. Predaj „strategickým investorom“ nemusí byť správne či dobré rozhodnutie. Rovnako môže štát odpredať podiely v týchto podnikoch verejnou ponukou akcií, a teda predať časť či väčšinu akcií minoritným akcionárom, obyvateľom Slovenska, či osloviť dôchodkové správcovské spoločnosti, poisťovne a iné finančné inštitúcie. Zároveň by štát mal mať zadefinovanú stratégiu pre medzištátne akvizície, napr. zákonom brániť nadobudnutiu určitých typov podnikov konečnými užívateľmi výhod z krajín s nedemokratickým zriadením alebo nepriateľským voči Slovenskej republike, EÚ alebo NATO.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
Z pohľadu Slovenska je pozitívom projekt Eastring, teda plánované prepojenie cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Rovnako je dôležité prepojenie Poľsko-Slovensko. Nord Stream 2 je chápaný ako negatívum z viacerých dôvodov: je to alternatívna trasa, ktorá obchádza Ukrajinu a strednú Európu, jej postavenie teda zníži váhu Slovenska na preprave zemného plynu východ-západ, a zároveň neznižuje, ale prehlbuje závislosť Európy na dodávkach zemného plynu z Ruskej federácie. Záujmy Slovenskej republiky treba predovšetkým obhajovať na úrovni EÚ pri rozhodnutiach súvisiacich s trans-európskou sieťou pre energie, ako aj na bilaterálnych stretnutiach.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Základnou témou pre Slovenskú republiku je diverzifikácia dodávateľov energetických surovín. Dominantná závislosť v tejto oblasti na Ruskej Federácií je dlhodobý problém. Riešenie môže poskytnúť využívanie domácich zdrojov, uránu, prípadne ťažba bridlicového plynu. Rovnako môže Slovensko diverzifikovať dodávateľov, či už dovoz skvapalneného plynu zo Severnej Ameriky, alebo prípadne z krajín Blízkeho východu. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie zároveň povedie k zníženiu energetickej závislosti z dovozu. Mnohé z týchto otázok však súvisia s postavením spomínaného tranzitu Eastring a inými otázkami spoločného európskeho trhu. Jasným signálom Slovenska by mala byť preferencia obchodných partnerov z EÚ, OECD a demokratických krajín aj v oblasti energetickej politiky. To neznamená, že by Slovensko malo mať negatívny či nepriateľský postoj k súčasným obchodným partnerom, slovenská diplomacia by však mala vytvárať tlak na Ruskú federáciu, aby sa obchodná bilancia vyrovnala napríklad vyšším dopytom z Ruskej federácie po tovaroch vyrábaných na Slovensku, kde je Slovensko dominantné, ako sú stroje a dopravné zariadenia.
Milan Krajniak
Aký je váš pohľad na jadrovú energetiku a jej postavenie na Slovensku? Privítali by ste jej ďalší rozvoj, alebo by ste boli za znižovanie jej podielu na celkovom energetickom mixe?
Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce považujem za kostru nášho energetického systému, ktorá nám zabezpečuje dlhodobú energetickú sebestačnosť. Myslím si, že po dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce budeme mať dostatočnú kapacitu na to, aby sme v najbližších desiatkach rokov nemuseli uvažovať o zvyšovaní podielu jadrovej energie na našom energetickom mixe.
Ako vnímate budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku? Považujete za správne podporovať ich rozvoj? Na aké obnoviteľné zdroje by sme sa mali na Slovensku zamerať?
Mali by sme sa zamerať najmä na vodné elektrárne. Výrobu energie z ostatných obnoviteľných zdrojov považujem len za doplnok. Jednak kvôli vysokej výrobnej cene ale najmä kvôli tomu, že slnko a vietor nie sú stabilné veličiny, z ktorých sa dá zabezpečiť stabilita našej energetickej siete.
Majú podľa Vás slovenskí odberatelia z radov domácností a malých podnikov, ktorým ešte stále určuje ceny ÚRSO, spravodlivé ceny energií?
Práve naopak. Domácnosti a malí podnikatelia sú na Slovensku v porovnaní s okolitými štátmi diskriminovaní. ÚRSO nepostupuje dostatočne prísne voči distribútorom energií. Ako hovorieval Július Satinský: “Šľak ma ide trafiť”, keď počúvam argument ÚRSO, že sa musia dvíhať ceny energií, lebo stúpajú ceny na svetových trhoch. Pýtam sa – to Maďarsko stanovuje ceny energií pre domácnosti na základe iných svetových cien energií? Prečo sú tam potom energie pre domácnosti lacnejšie?
Mal by štát vlastniť podiely v energetických spoločnostiach, alebo by ich mal predať strategickým investorom?
Štát by mal určite prostredníctvom svojich podielov v energetických spoločnostiach strážiť oprávnené náklady, aby cena pre domácnosti a malých podnikateľov bola čo najnižšia.
Je podľa Vás plánovaný ruský plynovod Nord Stream 2 pre Slovensko a Európu skôr pozitívnym alebo negatívnym projektom?
Je to veľmi negatívna vec pre slovenskú energetickú bezpečnosť, ako aj pre slovenskú ekonomiku. Podpísanie dohody o dostavbe plynovodu Nord Stream 2 zo strany Nemecka a Ruska považujem za “podraz” voči strednej Európe, najmä voči Slovensku a Poľsku.
Aké sú podľa Vás dominantné energetické témy, ktoré by malo Slovensko v nasledujúcich rokoch komunikovať v rámci medzinárodných vzťahov?
Myslím si, že najdôležitejšie je dobudovať prepojenia medzi plynovodnými a energetickými sústavami Slovenska, Poľska a Maďarska, pretože to významne posilní našu energetickú bezpečnosť aj naše obchodné možnosti ako nakupovať lacnejšie energie. To by sa myslím pozitívne prejavilo aj v koncových cenách energií pre domácnosti.
Eduard Chmelár
Odpovedal na všetky otázky jednou odpoveďou:
Prepáčte, tých ankiet je v týchto dňoch už priveľa a ja si vyberám tie, ktoré seriózne súvisia s výkonom prezidentských právomocí. Je o mne dlhodobo známe a netajím sa tým, že riešenie klimatickej zmeny považujem za prioritu číslo jeden, že som za dôsledné nahrádzanie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie s presným určením cieľového roka, do ktorého by sme sa mohli stať prvým štátom strednej Európy, ktorý bude fungovať výlučne na OZE. Ale toto nie sú otázky, ktoré súvisia s voľbou a právomocami prezidenta, ale s parlamentnými voľbami.
Pozn.: Kandidáti sú zoradení podľa výšky preferencií, ktoré získali v poslednom oficiálnom volebnom prieskume.
