Slovensko bude mať onedlho aktualizovanú Stratégiu záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR. Ide o dokument, ktorý stanovuje ciele a postupy pri vyraďovaní jadrových zariadení a pri nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. V neposlednom rade stratégia hovorí o spôsobe výberu finančných prostriedkov potrebných na vykrytie historického deficitu, ktorý je v súčasnosti stanovený na úrovni 2,1 mld. eur. Tento historický dlh vznikol vďaka tomu, že v podstate do roku 2006 nemalo Slovensko vypracovanú jasnú koncepciu takzvanej záverečnej časti jadrovej energetiky, pričom prostriedky sa na túto činnosť neakumulovali v dostatočnom množstve.
Národný jadrový fond (NJF) aktualizoval stratégiu takzvanej záverečnej časti jadrovej energetiky po piatich rokoch. Jadrový fond aktualizoval najmä ekonomickú a technickú časť stratégie. „Ekonomickú časť bolo nutné prepracovať pre nariadenie vlády, ktoré rieši problém historického deficitu, a ktoré bolo vydané až koncom roka 2010. Spomínané nariadenie bolo schválené Európskou komisiou až začiatkom tohto roka,“ uvádza sa v aktualizovanej stratégii. Ekonomickú časť stratégie aktualizoval NJF aj kvôli zapracovaniu pripomienok mimovládnych organizácií.
Dôvodom prepracovania technickej časti stratégie boli zmeny v čiastkových strategických rozhodnutiach implementátora jednotlivých činností v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti Slovenska (JAVYS). Spoločnosť JAVYS menila napríklad načasovanie niektorých činností súvisiacich s vyraďovaním jadrových elektrární, ich rozsah a postupnosť, či umiestnenie niektorých zariadení. „Objektívnou príčinou je zámer vybudovať v lokalite Jaslovské Bohunice nový jadrovoenergetický zdroj,“ uvádza sa v stratégii. Zmeny v technickej časti stratégie nastali aj pre nové strategické rozhodnutia prevádzkovateľa slovenských jadrových elektrární o modernizácii blokov a zvyšovaní ich nominálneho výkonu. Dôvodom zmien v technickej časti stratégie bol aj fakt, že prevádzkovateľ jadrových elektrární plánuje predĺžiť ich životnosť na 60 rokov.
Národný jadrový fond vznikol v roku 2006. Účelom jadrového fondu je sústreďovať finančné prostriedky. Na zadný palivový cyklus sa skladajú prevádzkovatelia jadrových zariadení, ako aj spotrebitelia elektrickej energie. V minulom roku dostal NJF od prevádzkovateľov jadrových zariadení viac ako 68 mil. eur a od spotrebiteľov takmer 71 mil. eur. Ku koncu vlaňajška evidoval jadrový fond na svojich účtov 968 mil. eur. Spotrebitelia platia v súčasnosti v cenách elektriny zhruba 3,15 eura za každú odobratú megawatthodinu. Prevádzkovatelia platia do Národného jadrového fondu ročný fixný poplatok vo výške 13,4 tisíc eur za každý megawatt inštalovaného výkonu, pričom táto suma je každoročne valorizovaná o infláciu. Prevádzkovatelia jadrových zariadení platia aj variabilný príspevok, ktorý je stanovený vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok.
