Záväzky Gazpromu podľa Európskej komisie vytvárajú podmienky napríklad aj pre to, aby slovenskí zákazníci ruskej plynárenskej firmy mohli opäť predať kúpený plyn do pobaltských krajín alebo do Bulharska.
Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom sa zaviazala vyriešiť obavy Európskej únie zo svojej dominancie na trhu pri dodávkach energie krajinám EÚ v strednej a východnej Európe. Informovala o tom v pondelok Európska komisia (EK). Podľa komisie Gazprom využíval dominanciu na trhu, aby získal výhody v oblasti cien a kontrolu nad plynovodmi, cez ktoré je jeho plyn prepravovaný.
Nové záväzky zo strany Gazpromu znamenajú, že štáty strednej a východnej Európy budú môcť plyn znovu predať tretím krajinám. „Sme presvedčení, že záväzky Gazpromu umožnia voľný pohyb plynu v strednej a východnej Európe za konkurenčné ceny,“ uviedla európska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Dodala, že záväzky pomáhajú lepšie integrovať trhy s plynom v regióne.
Pokiaľ ide o Slovensko, EK uviedla, že záväzky Gazpromu vytvárajú podmienky pre to, aby slovenskí zákazníci ruskej plynárenskej firmy mohli opäť predať kúpený plyn do pobaltských krajín alebo do Bulharska. Slovenský trh s plynom je spojený s niektorými susednými trhmi, napríklad s trhmi v Rakúsku a Nemecku, ale stále neexistuje infraštruktúra prepájajúca Slovensko s pobaltskými štátmi a Bulharskom. Záväzok Gapromu však umožní slovenským zákazníkom, aby svojho ruského dodávateľa požiadali o realizáciu operácii podobných swapom, čo umožní, aby sa plyn pôvodne zakontrahovaný pre dodávky na Slovensko dodal do pobaltských štátov alebo Bulharska. Tým vzniká možnosť pre veľkoobchod s plynom hľadať nových zákazníkov na týchto izolovaných trhoch.
Ako dodáva The Financial Times, Gazprom je tak o krok bližšie k vyriešeniu tohto sporu s Bruselom a vyhnúť sa môže aj prípadnej pokute. Európska komisia toto vyšetrovanie protisúťažného pôsobenia na trhu, ktoré sa považuje za jedno z najväčších, o ktorých rozhodovala, spustila ešte v roku 2011. Zamerané bolo na údajné protisúťažné praktiky Gazpromu v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Právne zložitá kauza má podľa The Financial Times aj silný politický rozmer. Rozhodnutie usilovať sa o dohodu s Gazpromom je podľa denníka významným strategickým rozhodnutím eurokomisárky Vestagerovej. Tá sama uviedla, že komisia radšej hľadá riešenie do budúcnosti, ktoré zabezpečí konkurenčnejší trh s plynom na trhoch strednej a východnej Európy, ako pokutu za správanie Gazpromu v minulosti. Ak teda komisia ponuku ruského plynárenského giganta prijme, Gazprom sa pokute vyhne, čo je však výsledok, ktorý môže spôsobiť rozhorčenie v niektorých dotknutých krajinách na východe Európskej únie.
Komisia teraz vytvorila až sedemtýždňový priestor na pripomienkovanie dohody s Gazpromom, čo je až dvojnásobne dlhý čas oproti štandardným postupom. Začiatkom mája sa majú pripomienky prehodnocovať a rozhodne sa, či sú prísľuby ruskej spoločnosti dostatočné na odvrátenie doterajších pochybností. Ak bude dohoda akceptovaná, stanú sa sľuby Gazpromu právne záväzné aj s možnosťou Bruselu ich nedodržiavanie pokutovať až do výšky 10 % globálnych tržieb ruského plynárenského koncernu. Ako dodáva The Financial Times, skutočnosť, že nejde o planú hrozbu potvrdzuje napríklad aj vyše 560-miliónová pokuta z roku 2013 pre softvérovú spoločnosť Microsoft. Gazprom sa pritom údajne snaží celý spor vyriešiť rýchlo a v čo najväčšej tichosti, keďže sa s Bruselom dostáva do viacerých konfliktov práve kvôli svojmu pôsobeniu vo východnej časti únie.
