Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v spolupráci s Teplárňou Košice, DG Energy, Slovenskými elektrárňami a Východoslovenskou distribučnou pripravuje skúšky „štartu z tmy“, ktoré vykonajú na budúci týždeň v stredu. Na detaily sme sa opýtali generálneho riaditeľa SEPS Miroslava Stejskala.
Prečo je potrebná skúška štartu z tmy?
Dlhý čas sa spoliehame na teoretické poznatky a výpočty bez praktického overenia. To je jeden dôvod, ale sú tu aj ďalšie. Takáto skúška vyžaduje spoluprácu viacerých energetických spoločností a musí prebiehať pri dodržiavaní postupnosti mnohých krokov. Koordináciu celého postupu nábehu veľkej systémovej elektrárne si dispečeri slovenského elektroenergetického dispečingu (SED) nemajú možnosť vyskúšať v reálnej prevádzke, pretože situáciu po veľkej poruche typu black-out našťastie v skutočnosti nezažili. Treba si uvedomiť, že pri manipulácii počas obnovy sústavy z beznapäťového stavu dochádza k značným dynamickým zmenám, ktoré môžu mať dopad na veľa podporných systémov používaných v energetike, či dokonca by mohli viesť až k poškodeniu niektorých zariadení. Preto je potrebné overiť si v praxi, že výpočty boli správne a že sme dobre pripravení aj na riešenie takýchto medzných situácií.
Existuje na Slovensku reálna hrozba výpadku energie?
Od leta 2011 dochádzalo k zaťažovaniu našej sústavy elektrinou, ktorá mala podľa zmlúv tiecť cez iné prenosové sústavy. Jej nárast spôsobil dokonca prekročenie technických parametrov energetických zariadení. Na takéto extrémne javy nemáme sústavu vybudovanú a aj keď opatrenia, ktoré naša spoločnosť vykonala, ju dokázali udržať v prevádzke, hrozba kolapsu bola reálna. Spoločným úsilím so susednými partnermi sme síce dosiahli, že v súčasnosti je situácia pod kontrolou, no riziko stále trvá. Je tu aj skúsenosť s extrémnym počasím. Keďže energetické zariadenia sú vystavené vplyvom počasia, dochádza k výpadkom pri každom extréme. Tieto výpadky sú menšieho rozsahu a väčšinou postihujú iba časť distribučného systému a prenosová sústava zostáva neporušená. To značí, že systémové elektrárne predstavujúce zdroje najväčšieho objemu elektriny sa udržia v prevádzke a k black-outu nedochádza.
Aké okolnosti môžu spôsobiť black-out a čo by to znamenalo pre elektrizačnú sústavu?
Naša sústava je súčasťou prepojenej celoeurópskej sústavy. Prepojenie sústav prináša veľa výhod, lebo pri výpadkoch v sústave si v prvom okamihu všetky sústavy solidárne vypomáhajú. Prepojenia medzi sústavami však majú svoje limity, ktoré sa zohľadňujú pri plánovaní cezhraničných výmen elektriny medzi sústavami. Ak sa v plánovaní stane chyba, je tu riziko zlyhania systému alebo jeho časti. Treba si tiež uvedomiť, že tak ako si národné prenosové sústavy solidárne pomáhajú, tak sa aj ohrozujú. Znamená to, že havária v jednej sústave môže spôsobiť kolaps aj v okolitých sústavách. Možno konštatovať, že na vlastné chyby sme dobre pripravení a držíme si rezervy pre prípad veľkej havárie v prepojenej celoeurópskej sústave. Lenže naša sústava je jednou z najmenších v Európe a nedokáže vytvoriť rezervu pre prípad havárie vo veľkej sústave. Taká havária nás môže ohroziť. Sme pripravení na výpadok najväčšieho zdroja elektriny aj na výpadok najväčšieho spotrebiteľa v našej sústave. Môže sa však stať, že dôjde k súbehu viacerých porúch a na to sa pripraviť nedá. Štatisticky je pravdepodobnosť, že v rovnakom čase vypadne viac veľkých zdrojov, veľmi nízka, no nie je nulová.
Robil slovenský elektroenergetický dispečing už takúto skúšku?
Naposledy sa robili podobné reálne skúšky štartu z tmy v období, keď sa naša sústava prepájala s celoeurópskym systémom. Bolo to v rokoch 1996 a 1997. Odvtedy sme sa spoliehali na to, že výpočty, ktoré sa vtedy potvrdili, sú správne a nerobili sme skutočný štart z tmy.
V čom spočíva skúška štartu z tmy a aké výsledky si od nej sľubujete?
Ak si predstavíme situáciu bez elektriny po veľkej poruche typu black-out, tak je jasné, že hrozí chaos a musíme mať k dispozícii určité množstvo elektriny na pohon spínacích technológií na napájanie komunikačných a informačných technológií v tých miestach, ktoré slúžia pre obnovu sústavy. Preverenie, že tomu tak je a tieto zariadenia dokážu slúžiť aj v prípade beznapäťového stavu v sústave, je jedným z viacerých faktorov, ktoré budeme skúšať. Ak dôjde k výpadku elektriny, tak spotrebiče zostanú v zapnutom stave a keby sme ich neodpojili, tak sa nepodarí odrazu vyrobiť dosť elektriny na ich napájanie. Rieši sa to odpojením všetkých vedení v rozvodniach. Kľúčovým faktorom pre obnovenie elektrizačnej sústavy je nábeh tzv. systémových elektrární, teda elektrární s väčším inštalovaným výkonom. Po ich nábehu bude možné pripájať väčšie množstvo vypnutých spotrebiteľov a postupne obnovovať zásobovanie väčšej časti sústavy. Nie všetky systémové elektrárne sú schopné samostatného nábehu a potrebujú pomoc iných elektrární. Na tento účel sú v sústave pripravené elektrárne – poskytovatelia podpornej služby štart z tmy, ktoré sú schopné nábehu bez pomoci z vonkajšieho zdroja a zároveň sú schopné dodať napätie pre nábeh generátorov systémových elektrární. Poskytovatelia podpornej služby štart z tmy sú zväčša vodné, paroplynové alebo dieselové elektrárne. Keď bude elektrina v systémovej elektrárni, treba v nej pripojiť zariadenia nevyhnutné pre nábeh generátorov v závislosti od veľkosti a možností systémovej elektrárne.
Hlavné, čo nás zaujíma, je preverenie výpočtov. Systémových elektrární máme v sústave viac a všetky sú pre prípad štartu z tmy pripravené len teoreticky. No ak sa potvrdí použitá metodika výpočtu pri jednej praktickej skúške, vzrastie pravdepodobnosť, že tomu tak je aj u ostatných zdrojov. Rovnako je potrebné preveriť spomínané činnosti a pripravenosť zariadení pre takéto extrémne situácie. Počas týchto stavov je dôležitá aj spoľahlivosť komunikačných prostriedkov, bez ktorých nemožno koordinovať činnosti jednotlivých subjektov pri obnove elektrizačnej sústavy Slovenska.
Pri obnove sústavy ide v prvých krokoch o spínanie zariadení zvlášť vysokého a veľmi vysokého napätia (400 a 220 kilovoltov) a z bezpečnostných dôvodov je nutné postupovať koordinovane. Pracovníci, ktorí majú konať pri štarte z tmy, musia poznať postupy a to sa pri skúške tiež preverí. Naše očakávania sú veľké a aj negatívne výsledky skúšok sú pre nás veľkým prínosom, pretože nám umožnia získať informácie o nedostatkoch, ktoré by bez vykonania reálnych skúšok zostali skryté a prejavili by sa iba vtedy, ak by naozaj bolo potrebné štartovať z tmy v reálnej prevádzke. Prípadné nedostatky, ktoré sa vyskytnú pri skúškach, budeme následne analyzovať a usilovať sa čo najskôr ich odstrániť.
Musela už spoločnosť SEPS riešiť podobnú situáciu v praxi?
Deje vedúce k black-outu sa postupne zrýchľujú. Prvé príznaky ohrozenia sa objavia v určitom predstihu. Napríklad nárast neplánovaných tokov elektriny má zväčša pomalší priebeh. Niekedy však zmeny tokov cez našu sústavu sú dynamickejšie a keď dôjde k náhlej havárii, potom už všetko prebehne vo veľmi krátkych časových okamžikoch a môže sa skončiť aj rozpadom sústavy – black-outom. Takýto rýchly priebeh končiaci black-outom sme na Slovensku ešte našťastie nemali. Postupný nárast neplánovaných tokov elektriny sme zatiaľ dokázali vyriešiť zásahmi do topológie prenosovej sústavy, znížením cezhraničných kapacít, limitovaním, prípadne zrušením vnútrodenného obchodovania alebo zmenami prevádzky výrobcov elektriny. Boli to opatrenia so širokým dopadom aj na okolité sústavy, ale keby sme váhali, dôsledky by mohli byť veľmi vážne. No táto nevyhnutnosť vykonávať také radikálne opatrenia tiež poukazuje na nárast rizika a potrebu maximálne kvalitnej prípravy aj pre prípad štartu sústavy po black-oute.
