Slovenská republika pred 15 rokmi predala väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach talianskej energetickej skupine Enel. Transakčné dokumenty o akvizícii 66 percent akcií Slovenských elektrární za sumu 840 miliónov eur podpísali 17. februára 2005 vtedajší slovenský minister hospodárstva Pavol Rusko (ANO) a generálny riaditeľ spoločnosti Enel Paolo Scaroni.
Po podpise zmluvy Enel Slovensku zaplatil 20 percent celkovej sumy (168 mil. eur) a zostávajúcich 671 miliónov eur potom uhradil po prevedení akcií na konto Enelu 28. apríla 2006.
Rozhodujúca v tendri bola cena
Zadlžené štátom vlastnené Slovenské elektrárne sa vtedajšia vláda na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom (SDKÚ) rozhodla privatizovať a získať tak strategického investora, ktorý by spoločnosť ozdravil a reštrukturalizoval. Tender na predaj 66-percentného podielu v Slovenských elektrárňach vláda vyhlásila v roku 2004. Rozhodujúcom kritériom pri výbere víťazného uchádzača o väčšinový balík akcií mala byť najvyššia ponúkaná cena.
Privatizačná komisia ako poradný orgán vlády v septembri 2004 vybrala za najvhodnejšieho investora, ktorý by mal od štátu získať 66 percent akcií Slovenských elektrární (SE), taliansku spoločnosť Enel. Tá za balík akcií ponúkala slovenskej vláde najviac, 840 miliónov eur, čo vtedy predstavovalo približne 33,6 miliardy slovenských korún (Sk). Druhú najlepšiu ponuku podali České energetické závody (ČEZ) a za akcie boli ochotné zaplatiť 691 miliónov eur (27,5 mld. Sk). Ako tretiu v poradí komisia vyhodnotila ponuku 548 miliónov eur (22 mld. Sk) od ruského konzorcia InterRAO.
V komisii, zloženej zo zástupcov ministerstiev hospodárstva a financií, Fondu národného majetku SR (FNM), parlamentu a nezávislých členov za takýto návrh hlasovalo 14 z jej 15 členov. Jeden člen komisie sa hlasovania zdržal. Privatizačná komisia sa tak stotožnila s rozhodnutím privatizačného poradcu – spoločnosti PricewaterhouseCoopers.
Niektoré aktíva Enel nezískal
Februárový predaj väčšinového podielu v Slovenských elektrárňach z roku 2005 sa nevzťahoval na odstavenú Atómovú elektráreň (AE) A1, ďalej na odstavenie 1. a 2. bloku AE Bohunice, zariadenia na nakladanie s rádioaktívnym odpadom v Mochovciach a Bohuniciach, ani na Vodnú elektráreň Gabčíkovo (VEG). Tieto aktíva sa ešte pred transakciou previedli na iné štátne subjekty. Slovenským elektrárňam však ostalo právo VEG prevádzkovať ďalších tridsať rokov s tým, že časť výnosov bude spoločnosť odovzdávať štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba zmluvu o prenájme VEG v decembri 2014 vypovedal a prevádzka aj výnosy z Vodnej elektrárne Gabčíkovo prešli v marci 2015 pod kontrolu Vodohospodárskej výstavby.
Predaj Slovenských elektrární vníma analytik pozitívne
Predaj väčšinového 66-percentného podielu Slovenských elektrární vníma analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský pozitívne. „Privatizácia je jednou z najviac nedocenených hospodárskych udalostí nedávnej minulosti Slovenska. Musíme si pripomenúť, ako vyzerali štátne podniky na konci 90. rokov. Ovládané politickými nominantmi, bez kapitálu, bez partnerov, so službami a s prístupom ku klientom v socialistickom štandarde,“ povedal pri príležitosti 15-výročia podpísania zmluvy o predaji väčšinového podielu Slovenských elektrárni talianskej energetickej skupine Enel pre agentúru SITA Vlachynský.
Energetické podniky mali podľa analytika o niečo lepšiu situáciu ako napríklad banky alebo VSŽ Košice. Žili totiž z tranzitných poplatkov, či z monopolného postavenia na domácom trhu. „Ani v energetike však nebolo na ružiach ustlané. Stačí si spomenúť na „Duckého zmenky“,“ podotkol Vlachynský. Samotné Slovenské elektrárne končili 90. roky s koncoročnými miliardovými stratami (v korunách). „Dnes máme v tomto sektore finančne zdravé spoločnosti, ktoré poskytujú klientom služby v „západnom“ štandarde,“ myslí si analytik.
Podľa neho sú však aj dôležitejšie veci, ktoré bežný občan nevidí. „Ako by sa vyvíjala situácia v štátnych elektrárňach po kríze, keď sa ceny elektriny zrútili o viac ako 70 %? Nebola by potrebná záchrana z peňazí daňových poplatníkov?“ opýtal sa Vlachynský, pričom dodal, že ani čiastočná privatizácia však nedokáže zázraky.
Analytik Vlachynský je presvedčený, že štát si v energetickom sektore naďalej udržal silnú pozíciu, tak majetkovú, ale hlavne regulačnú. Politici sa podľa neho nikdy nebáli využiť dostupné páky vo svoj prospech. „Pekným príkladom je dnes už ničím neskrývané využívanie SPP na kupovanie voličov,“ dodal.
V prípade Slovenských elektrární je kľúčovým momentom podľa analytika dostavba Mochoviec. „Ťažko povedať, či by sa do nej investor púšťal bez politickej motivácie, návratnosť tejto investície je každým uplynutým rokom otáznejšia. Slovenský daňovník však môže spávať o niečo pokojnejšie s vedomím, že prípadné straty bude znášať, aspoň v prvej línii, súkromný investor,“ konštatoval Vlachynský.
