Dušan Randuška hodnotí, ako budú nažívať tieto tri energetické fenomény v blízkej budúcnosti.
Septembrový austrálsky kolaps opäť otvoril diskusiu o optimálnom mixe energetických zdrojov. Ale po príklad nemusíme ísť ďaleko, stačí pozrieť k susedom.
Odkedy sa v Nemecku začali vehementne nasadzovať obnoviteľné zdroje energie ako sú veterné farmy v Severnom mori alebo slnečné kolektory na strechách rodinných domov v Bavorsku, nastal obrovský nápor na českú energetickú sústavu. Keď fúka vietor alebo dlho svieti slnko, tak sa v Nemecku vyprodukuje toľko elektriny, že ju musia „tlačiť do exportu“, pretože nemecká spotreba, napriek tomu že nemecká ekonomika šlape ako už dávno nie, nie je na také množstvá energie nastavené. Zároveň prepojenie prenosových sústav v Nemecku v niektorých jeho častiach nebolo na takúto situáciu dimenzované. Je to niekoľko dní až týždňov v roku, keď je česká energetická prenosová sústava pred kolapsom. Nadbytočná elektrina musí byť spotrebovaná alebo exportovaná, pretože tá sa nedá skladovať.
Na druhej strane – plyn sa dá pohodlne skladovať čo dodatočne prirodzene zvyšuje bezpečnosť dodávok. Na tomto príklade vidieť, že ak sa to s obnoviteľnými zdrojmi preženie, môže to mať negatívne dopady. To je ďalší argument v prospech zemného plynu pre diskutérov či politikov, aby vznikol rozumný rámec podpory alternatívnych zdrojov.
Každá krajina má iný energetický mix, takže ani tento aspekt sa nedá zovšeobecňovať. Na Slovensku podiel zemného plynu v posledných rokoch kolíše v rozmedzí 25 až 30 percent. V súčasnosti sú všetci nadšení obnoviteľnými zdrojmi energie. Dôležité je, aby vedúci predstavitelia štátov – a to sa týka celej Európskej únie – zachovali rozumnú mieru, ako budú podporovať alternatívne zdroje. Mali by sme sa držať sedliackeho rozumu, lebo plyn je tu s nami už vyše storočie, pričom jeho zásoby sú garantované ešte na ďalších 250 rokov. (V prípade ropy sú overené náleziská už“ len“ na cca 60 rokov.)
Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby plyn nestrácal pozíciu v energetickom mixe, pretože tu máme aj ďalšie špecifikum – sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii. Bola by škoda, keby plynárenské siete „vyschli“. Došlo by tak k zmareniu investícií. Aj keď hlavná časť plynofikácie prebehla v 70. rokoch minulého storočia, mnohé plynovody sú ekonomicky „odpísané“ aj tak treba priebežne investovať do údržby a rozvoja plynových sietí.
Pravdou však je, že najväčším konkurentom zemného plynu nielen na Slovensku je jadrová energetika. Jadro sa ešte donedávna považovalo za najvýhodnejšie z hľadiska energetickej bezpečnosti štátu, ako aj efektívnosti výroby elektrickej energie. Fukušima však vážne narušila túto axiómu a teraz aj najmenší problém atómovej technológie vyvoláva paniku. Vážnym precedensom sa stalo rozhodnutie Nemecka, ktoré ohlásilo odklon od jadra. Ako energetici rešpektujme jadrovú energetiku, ale pri výrobe tepla a elektriny neznižujme jednoznačný potenciál a výhody zemného plynu.
Dušan Randuška, generálny riaditeľ MET Slovakia
