Ekonomické a obchodné sankcie voči Rusku biznis nemeckého energetického koncernu E.ON pravdepodobne neohrozia. Podľa analytikov a akcionárov firmy je totiž v hre príliš veľa.
Očakávať, že by ekonomické a obchodné sankcie voči Rusku kvôli jeho počínaniu na polostrove Krym priamo ohrozovali záujmy niektorého z európskych energetických gigantov v najväčšej krajine sveta, by bolo zrejme naivné. A to napriek tomu, že Európska komisia dostala kvôli pripojeniu Krymu k Rusku za úlohu pripraviť ďalšie prípadné sankcie, ktoré by mohli mať vplyv na energetický sektor. Dokazuje to príklad nemeckého koncernu E.ON. Analytici a akcionári spoločnosti sa totiž minulý týždeň podľa agentúry Reuters vyjadrili, že sankcie voči Rusku s najväčšou pravdepodobnosťou spoločnosti neuškodia. Dôvod je jednoduchý: v hre je príliš veľa na oboch stranách.
Opatrná únia
Opatrné kroky Európskej únie v tomto smere naznačujú aj informácie, podľa ktorých ani na rozšírených zoznamoch ruských občanov, voči ktorým sa majú uplatňovať sankcie v podobe zmrazovania majetku či cestovných obmedzení, šéfov veľkých ruských energetických firiem nenájdete. Nepotvrdili sa ani informácie nemeckých médií, že by sa na zoznam mali dostať šéf Gazpromu Alexej Miller, či blízky spojenec ruského prezidenta Vladimíra Putina – šéf Rosneftu Igor Sečin.
Prečo tomu tak je do značnej miery naznačí práve aj príbeh nemeckého energetického gigantu E.ON. Podobne ako celá nemecká ekonomika totiž aj samotný E.ON dováža zhruba 40 % zemného plynu od svojich ruských partnerov. A to Nemecko zďaleka nie je ekonomikou únie najzávislejšou na ruskom plyne. Zastavenie kohútikov by však nedostalo do problémov len hospodárstvo únie, ale aj Rusko. Bez peňazí za plyn vyvezený do Európy by totiž ruská štátna pokladnica poriadne zaplakala.
Silné väzby v Rusku
V Nemecku sa však spolupráca E.ON-u s ruskými partnermi zďaleka nekončí. Veľmi zaujímavé väzby si v posledných rokoch koncern vybudoval aj v Rusku. Podľa informácii agentúry Reuters je totiž E.ON najväčším zahraničným investorom na ruskom trhu s elektrinou. Od roku 2007 sem nasmeroval zdroje v objeme 6 mld. eur a momentálne v Rusku vlastní produkčné kapacity s výkonom 9,6 gigawattov. Čo je viac ako 4 % celkovej produkcie elektriny v krajine ruského medveďa. Možno toto číslo nevyznieva nijako obrovsky, faktom však je, že E.ON dodáva energie v kľúčových ruských priemyselných regiónoch. Zdroj oboznámený so situáciou pritom agentúre Reuters prezradil, že E.ON sa z Ruska stiahnuť neplánuje a neuvažuje ani o žiadnych zmenách vo svojom tamojšom biznise.
Ani pri výrobe elektriny na ruskej pôde však angažovanosť nemeckého koncernu na východ od ukrajinských hraníc nekončí. V inej oblasti sú dokonca vzťahy E.ON a Ruska oveľa hlbšie. Spoločne s nemeckou chemičkou BASF a ruským Gazpromom je totiž E.ON spolupartnerom na jednom z najväčších plynových polí na svete – sibírskom Južno-Russkoje. A práve odtiaľ putuje zemný plyn cez Baltické more plynovodom Nord Stream do Nemecka. Nord Stream je v prevádzke od roku 2011 a vybudovaný bol predovšetkým z dôvodu, aby sa pri dodávkach plynu z Ruska do západnej Európy obišla problémová Ukrajina.
Slabý rubeľ
Politickú krízu pritom E.ON podľa Reuters pociťuje vo svojom podnikaní s ruskými partnermi už v súčasnosti z oslabujúceho ruského rubľa. Klesajúci kurz ruskej meny síce nemá priamy dopad na plynové kontrakty E.ON-u s Gazpromom, keďže sú denominované v amerických dolároch, priamo však ovplyvňuje hodnotu jeho biznisu produkcie energií v Rusku. Už vlani kurzové rozdiely znížili zisk skupiny v Rusku pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou o 6 % na necelých 690 mil. eur. Tento rok má prepad zisku pokračovať a má byť omnoho výraznejší.
