Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární uviedol, že Slovensko prišlo počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu vďaka predaju elektrární o približne 800 miliónov eur.
Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezaradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.
Dobrá cena
„Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.
Nikto neponúkol viac
Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. „Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda. Ten sa opýtal premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.
V správe sa o tom nepíše
Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. „Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.
Účtovné machinácie?
Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. „Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.
Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. „Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.
Zmenili názor
Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. „Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.
Prenájom Gabčíkova
Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. „V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,“ uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
Bol to dobrý krok
Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. „Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.
