Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Cirkev počas nej bdie a slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Katolícka cirkev oslavuje vigíliu ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znova sa rozozvučia zvony, ktoré od večera Zeleného štvrtka mlčali.
Veľkonočná vigília bola pôvodne liturgicky bohatá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece.
Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti a po slovách: „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.
Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Po tomto obrade nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc.
Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky, bohoslužbu slova, ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja, liturgiu krstu a bohoslužbu obety. V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia, ktorý sa však odporúča preložiť až na nedeľné popoludnie.