Už ste strávili veľkosť úspechu na Vuelte?
Šiel som na Vueltu s určitými ambíciami, predstavami, ale nakoniec to vypálilo fantasticky. Prekvapil som mnohých doma na Slovensku, v našom tíme, ale aj sám seba. Ešte to však chvíľu potrvá, kým mi dôjde a poriadne strávim, čo som vlastne dosiahol.
Čo v konečnom dôsledku rozhodlo o tom, že v celkovom poradí vás napokon zdolali len Talian Nibali a Španiel Mosquera?
Pred Vueltou som bol oddýchnutý a dobre pripravený. Do Španielska som išiel s vedomím, že sa pokúsim o dobrý výsledok. Že to však bude výsledná tretia priečka, na to by som ani vo sne nepomyslel. Základom bol úspešný úvod, keď sme zvíťazili v tímovej časovke a dobre sa to celé nakoplo. Prakticky od začiatku som sa pohyboval na vrchných priečkach celkového poradia, najhoršie som bol, tuším, jedenásty. V kopcoch som sa cítil výborne, mal som ľahké nohy a záverečné dojazdy etáp mi tiež vychádzali.
Zhodneme sa však, že najväčšou „bombou“ aj z hľadiska celkového výsledku bolo vaše víťazstvo v časovke, s ktorým zrejme nikto nerátal.
Časovka nasledovala po druhom dni voľna ja som si predtým výborne oddýchol. Šiel som do nej s vedomím, že si musím udržať šieste miesto v celkovej klasifikácii. V úvode som bol dobre rozjazdený. Prekvapilo ma to rovnako ako aj ostatných.
Po časovke ste sa posunuli na 3. miesto, ale museli ste ho ešte obhájiť v predposlednej etape s drastickým cieľovým stúpaním do výšky 2247 m. Ako ste to prežívali?
Bolo to náročné fyzicky, ale aj mentálne. V záverečnom stúpaní som každú chvíľu očakával útoky najmä od Rodrígueza a Schlecka, ktorí ma mohli ešte ohroziť v celkovom hodnotení. Vydržal som ich tempo veľmi dlho a až jeden a pol kilometra pred cieľom sa mi začali vzďaľovať. To som však už vedel, že moja strata nebude taká veľká, aby ma predstihli v celkovej klasifikácii. Zvládol som to takticky veľmi dobre.
Cyklistka je podľa mnohých jedným z najťažších športov. Kto to môže lepšie potvrdiť ako jazdec, ktorý absolvuje trojtýždňovú tortúru na Vuelte?
Nechcem dehonestovať ostatné športy, nikdy som žiadny iný na vrcholnej úrovni nerobil, ale cyklistika je jedným z najťažších. Človek sedí tri týždne na bicykli, musí absolvovať 3500 km v akomkoľvek počasí a keď ešte ide na nejaký dobrý výsledok, k fyzickej únave sa pridáva aj tá psychická. Prekonať psychickú únavu a stres z toho vyplývajúci je niekedy možno ešte zložitejšie ako vyhnať z tela únavu po etape.
Vraví sa, že k súčasnému úspechu na Vuelte vám paradoxne pomohla aj smola, keď ste si ešte v júni na pretekoch Critérium du Dauphiné Libéré zlomili kľúčnu kosť a museli ste nútene pauzovať. Ako to teda je bolo?
Ak by som si v lete nezlomil kľúčnu kosť, šiel by som s veľkou pravdepodobnosťou na Tour de France a Vuelta by už potom v pláne určite nebola. Prišiel by som tak o najlepší výsledok kariéry. Samozrejme, ťažko teraz hovoriť o tom, ako by som dopadol na Tour de France. Tam však celá tímová taktika bola postavená na podpore špurtéra Marka Cavendisha a jeho zbieraní etapových vavrínov. Dá sa to povedať aj tak, že zatiaľ čo ostatní sa bili na Tour de France o čo najlepší výsledok, ja som oddychoval a postupne naberal sily do ďalších pretekov a na Vueltu som prišiel oveľa lepšie zrelaxovaný.
Aký podiel na vašom skvelom úspechu má váš brat – dvojička Martin, ktorý vás po cyklistickej, ale aj osobnostnej stránke pozná zrejme najlepšie?
Prvýkrát sme boli tri týždne na pretekoch spolu a fungovalo to výborne. Vedel som, že sa v etapách môžem naňho stopercentne spoľahnúť. On vždy vedel, čo, kedy a ako urobiť, aby mi pomohol, vždy ma dokázal dostať na tú správnu pozíciu a zjednodušil mi mnohé veci. Keď som bol pod kopcom a musel som si na vetre vytvárať miesto, vedel som, že tam bude Martin so mnou a urobí všetko preto, aby mi to uľahčil. Nikto iný v tíme by to pre mňa takto neurobil.
Uvedomujete si, že úspešné účinkovanie na Vuelte by malo v očiach verejnosti pokračovať a ľudia budú očakávať ďalšie od Petra Velitsa možno už ako lídra tímu Columbia?
Určite nechcem hovoriť, že budem lídrom celého tímu, ale faktom je, že latku som si nastavil dosť vysoko. Moja súčasná pozícia v time je však už určite iná ako pred sezónou alebo pred Vueltou. Táto Vuelta mi dala veľmi veľa skúseností a úplne iný pohľad na to, čo v cyklistike môžem dokázať, čiže aj o trochu väčšie sebavedomie. Dúfam, že nezostane len pri tomto jednom záblesku, ale moja kariéra pôjde aj ďalej tým správnym smerom.
Skúste priblížiť ako vyzerá jeden deň profesionálneho cyklistu na pretekoch. Zrejme je to dookola ten istý režim.
Presne tak. Počas etapových pretekov nie je veľa času na nič okrem samotných pretekov. Ráno sa ide na raňajky, potom na etapu, po etape presun naspäť. Večer na hotel, tam masáže, večera a spánok. Keď mám chvíľku, tak idem aspoň pozrieť internet a to je asi tak všetko. Stačím akurát pozrieť správy, komunikovať s rodinou. Teraz počas úspechov na Vuelte som vnímal zvýšenú pozornosť ľudí. Je to super pocit, že ľudia fandia a majú radi cyklistiku.
Obráťme trochu pozornosť od cyklistiky aj iným smerom. Čo robí Peter Velits, keď práve nejazdí na bicykli?
Keď nie som na bicykli, som na počítači. S tým je už človek, keď je dlho mimo domova, nejako zrastený. Je to o komunikovaní so známymi a internete. Ak je čas, zahrám si rád aj na play station. Na iné koníčky veľmi nezostáva čas. Po sezóne si rád vyjdem na korčule, máme radi hokej. Ten sme hrali doma od malička, ale cyklistika zvíťazila aj preto, lebo s bratom rozhodne nemáme hokejové postavy. Stačí sa na nás pozrieť a hneď to vidíte.
Sledujete hokej aj bližšie? Ak áno, ktoré súťaže alebo hokejistov?
Sledujeme hokej. Našu ligu ani veľmi nie, skôr NHL a našu reprezentáciu. Poznáme aj niekoľkých našich hráčov osobne. Najmä Zdena Cháru, ktorý je nadšeným cyklistom a veľmi mu fandíme. Absolvovali sme s chalanmi z Trenčína aj niekoľko cyklistických tréningov. Boli tam Chára, Gáborík, aj niektorí ďalší hokejisti.
Hokejový obor Chára na bicykli, to je trochu úsmevná predstava, ale vie sa o ňom, že je veľkým fanúšikom cyklistiky.
Hokejisti možno vyzerajú na bicykli trochu atypicky vzhľadom na svoje rozložité postavy, ale napríklad lýtka majú pomerne malé na rozdiel od stehien. Ako cyklisti sú však veľmi dobrí. Zdeno o sebe tvrdí, že si vyjde na bicykli každý deň a má niečo najazdené aj na trasách, po ktorých sa ide Tour de France.
Blížia sa majstrovstvá sveta v cyklistike, každoročný vrchol sezóny, a o zvýšenej latke očakávaní od ľudí sme už hovorili. Dá sa však vôbec v cyklistike predpovedať: tak teraz pôjdem na preteky a vyhrám ich? A navyše, keď je to svetový šampionát a každý sa tam bude chcieť ukázať?
Uvedomujem si, že ľudia odo mňa po tomto fantastickom výsledku na Vuelte čakajú úspech aj na svetovom šampionáte. Ja však nechcem dopredu nič predpovedať ani sľubovať. Jednorazové preteky a navyše na majstrovstvách sveta, to je niečo úplne iné ako trojtýždňová Vuelta. Uvidíme, ako sa kto bude cítiť a podľa toho sa na trati zariadime. Ideme tam s bratom Martinom a Petrom Saganom ako jeden tím a budeme si navzájom pomáhať.
Zhováral sa Daniel Šarga