BRATISLAVA 5. januára (WEBNOVINY) – Aj v roku 2014 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Agentúra SITA prináša prehľad tých najvýznamnejších:
1. Vakcína proti ebole
Americkí vedci z National Institute of Allergy and Infectious Diseases v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou GlaxoSmithKline vyvinuli vakcínu, po podaní ktorej získali makaky jávske (Macaca fascicularis) imunitu proti vírusu ebola. Experimenty potvrdili, že vakcína má účinnosť minimálne desať mesiacov, a preto ju v septembri začali v USA testovať aj na ľuďoch.
Vakcína sa skladá zo zairského a sudánskeho ebola vírusu, ktoré sa však v organizme nemnožia, vedci ale dúfajú, že v tele vyvolajú reakciu imunitného systému a to si následne vyvinie voči vírusu imunitu. Vakcínu najprv podali štyrom makakom, ktoré o päť týždňov infikovali smrteľnou dávkou eboly a všetky prežili. Keď však tento experiment zopakovali po desiatich mesiacoch od podania vakcíny, prežili iba dva.
2. Kmeňové bunky na mozgové nádory
Odborníkom z Massachusetts General Hospital a Harvard Stem Cell Institute sa podarilo naprogramovať kmeňové bunky, aby produkovali a vylučovali toxíny, ktoré dokážu zabiť mozgové nádory bez toho, aby poškodili zdravé bunky alebo samé seba. Vedci už túto metódu vyskúšali na zvieratách, keď geneticky upravené kmeňové bunky obalené gélom umiestnili na nádor, ktorý predtým odstránili z mozgu. Rakovinové bunky po vystavení účinkom toxínov z kmeňových buniek odumreli.
3. Dieťa z transplantovanej maternice
Nemenovaná Švédka s transplantovanou maternicou v septembri ako prvá na svete priviedla na svet zdravé dieťa. Tridsaťšesťročnej žene, ktorá sa narodila bez maternice, darovala tento orgán 61-ročná rodinná priateľka. Keďže žena mala funkčné vaječníky, absolvovali s partnerom umelé oplodnenie, z ktorého vzišlo jedenásť embryí. Tie lekári z Univerzity v Göteborgu zmrazili a následne žene transplantovali maternicu.
Rok po zákroku sa potom rozhodli do maternice implantovať jedno z embryí, čo sa podarilo a žena otehotnela. Dieťa sa narodilo predčasne v 32. týždni tehotenstva po tom, ako matke diagnostikovali preeklampsiu a dieťa malo abnormálny srdcový rytmus.
4. Nádej v liečení HIV-pozitívnych
Americkí lekári v marci informovali, že sa im pravdepodobne podarilo vyliečiť druhé dieťa, ktoré sa narodilo ako HIV-pozitívne. S liečbou uňho začali už štyri hodiny po narodení. V júli však potom vedci oznámili, že prvému takto vyliečenému dieťaťu, o ktorom informovali vlani, sa infekcia vrátila. Dievčaťu zo štátu Mississippi preto znova nasadili lieky.
5. Ochrnutý pacient znova na nohách
Britským a poľským lekárom sa ako prvým na svete podarilo prinavrátiť schopnosť chodiť ochrnutému pacientovi. Poliak Darek Fidyka zostal paralyzovaný od hrudníka nadol po tom, ako ho v roku 2010 niekoľkokrát bodli do chrbta nožom, pričom mu porušili miechu. Pred dvoma rokmi mu však lekári do poškodenej miechy transplantovali olfaktorické gliové bunky z nosovej dutiny a nervové tkanivo z členku a v súčasnosti už dokáže chodiť s pomocou chodúľky.
6. Testovanie liekov a kozmetiky nemusí byť na zvieratách
Britskí vedci z King’s College London vypestovali z kmeňových buniek ľudskú pokožku, ktorá by mohla nahradiť využívanie zvierat na testovanie liekov a kozmetiky. Použili na to ľudské embryonálne kmeňové bunky rovnako ako aj indukované pluripotentné kmeňové bunky. Odborníkom sa síce podarilo v laboratóriu vypestovať pokožku už aj v minulosti, najnovší výskum však priniesol lepšie výsledky, pretože vypestovaná pokožka má aj priepustnú bariéru podobnú ako skutočná pokožka.
7. Krvný test napovie o príchode demencie a Alzheimerovej chorobe
Americkí experti univerzity v Georgetowne predstavili metódu, ako pomocou krvného testu určiť, či sa u niekoho v priebehu nasledujúcich troch rokov objaví demencia alebo Alzheimerova choroba. Spoľahlivosť testu, ktorý dokáže odhaliť ochorenie ešte v ranom štádiu, predtým, než sa začne prejavovať na správaní pacienta, je minimálne 90 percent.
8. Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie
Britskí vedci z univerzity v Exeteri zistili, že u starších ľudí, ktorí trpia nedostatkom vitamínu D, existuje väčšie riziko vzniku demencie alebo Alzheimerovej choroby. Išlo o jeden z najrozsiahlejších výskumov v tejto oblasti, pričom vzorku tvorilo 1650 ľudí starších ako 65 rokov. Na jeho začiatku sa u žiadneho z účastníkov neprejavili príznaky demencie alebo kardiovaskulárnych ochorení. Nikto z nich tiež neprekonal mŕtvicu.
Na konci výskumu však zistili, že u 1169 ľudí, ktorí mali v tele dostatok vitamínu D, existovala desaťpercentná šanca, že dostanú demenciu. Sedemdesiati účastníci mali vážny nedostatok tohto vitamínu, pričom riziko vzniku demencie sa u nich zvýšilo dvojnásobne.
9. Mýtus s názvom vaginálny orgazmus
Podľa talianskych vedcov Vincenza a Giulie Puppovcov vaginálny orgazmus v skutočnosti neexistuje. Vo svojej štúdii, ktorú zverejnili v časopise Clinical Anatomy, tvrdia, že ženy dokážu dosiahnuť orgazmus iba stimuláciou klitorisu a okolitých erektilných orgánov. Namiesto pojmov vaginálny a klitorálny orgazmus by sa preto podľa nich mal používať výraz ženský orgazmus, ktorý je ekvivalentom mužského orgazmu.
10. Najstarší známy druh rakoviny mal pes
Odborníci z britského výskumného inštitútu Wellcome Trust Sanger zistili, že najstarší známy druh dodnes prežívajúcej rakoviny sa objavil pred 11-tisíc rokmi u psa a prenášal sa rozmnožovaním. Ide o jeden z dvoch prenosných typov rakoviny, pri ktorej sa psom tvoria nádory na rozmnožovacích orgánoch.
11. Potomkovia cloviskej kultúry obývajú Ameriku
Dánski vedci z Kodanskej univerzity potvrdili, že súčasní pôvodní obyvatelia Ameriky sú potomkovia predstaviteľov cloviskej kultúry, ktorí prišli do Ameriky pred približne 13-tisíc rokmi zo Sibíri. Odborníci na čele s Esken Willerslevom to zistili pomocou sekvenovania genómu ročného chlapca, ktorý žil pred približne 12 500 rokmi na území súčasnej Montany.
11. Neznámy vírus v ľudskom čreve
Medzinárodný tím vedcov na čele s Robertom Edwardsom zo San Diego State University objavil doteraz neznámy druh vírusu vyskytujúci sa v ľudskom čreve, ktorý je zjavne veľmi rozšírený. Ide o bakteriofág, ktorý môže mať vplyv na správanie niektorých z najbežnejších črevných baktérií a tiež môže zohrávať úlohu pri niektorých chronických ochoreniach.
Odborníci našli neznámy vírus počas analýzy genetického materiálu z troch veľkých medzinárodných databáz, pričom ho objavili vo vyše polovici vzoriek. Keď sa však snažili odhaliť jeho identitu, zistili, že ide o doteraz nepopísaný vírus a dali mu názov CrAssphage.
12. Nový najväčší vírus zo Sibíre
Francúzi Jean-Michel Claverie a Chantal Abergel z Aix-Marseille Université zas popísali nový druh vírusu, ktorý objavili v zmrznutej pôde na Sibíri. Vírus s vedeckým menom Pithovirus sibericum prežil v permafroste minimálne 30-tisíc rokov a po rozmrazení sa stal znova aktívny. Napáda však iba améby, pre ľudí preto nie je nebezpečný. S dĺžkou 1,5 mikrometra je zároveň aj najväčším známym vírusom.
13. Geneticky modifikované komáre
Tímu britských odborníkov z Imperial College London sa podarilo geneticky modifikovať komáre tak, že 95 percent ich potomkov sú samce. Výsledok pokusu tak môže zastaviť šírenie malárie, ktorú spôsobuje parazit prenášaný práve samicami tohto druhu hmyzu.
14. Morský kaňon pod antarktickým ľadom
Britskí vedci objavili pod antarktickým ľadom obrovský kaňon s hĺbkou až tri kilometre. Údolie je viac než 300 kilometrov dlhé a 25 kilometrov široké, pričom jeho dno sa v niektorých miestach nachádza viac než dva kilometre pod úrovňou morskej hladiny.
15. Robot, ktorý mení tvar
Tím amerických vedcov z Harvardovej univerzity a Technologického inštitútu v Massachusetts vytvoril robota inšpirovaného japonským umením skladania papiera origami. Ako materiál im poslúžil polymér, ktorý sa dokáže zmrštiť pri zvýšení teploty. Vďaka tejto vlastnosti môže robot meniť tvar.
16. Rekordéri v potápaní medzi morskými cicavcami
Americkí biológovia na čele z Cascadia Research Collective zistili, že vorvaňovce zobcové (Ziphius cavirostris) sa dokážu ponoriť až do hĺbky takmer 3000 metrov, pričom na jeden nádych vydržia pod hladinou viac než 130 minút. Tieto veľryby sú tak podľa všetkého rekordérmi medzi morskými cicavcami.
17. Počítanie veľrýb z vesmíru
Vedci z organizácie British Antarctic Survey predstavili novú metódu počítania veľrýb z vesmíru. Použitím satelitných snímok s vysokým rozlíšením a špeciálneho softvéru dokážu zistiť počet morských živočíchov, ktoré sa nachádzajú na alebo pod hladinou. Nová metóda umožňuje sledovanie živočíchov na omnoho väčšej ploche a zároveň je aj lacnejšia.
18. Nový druh riečneho delfína
Biológovia z Universidade Federal do Amazonas popísali nový druh riečneho delfína, ktorý sa vyskytuje v povodí brazílskej rieky Araguaia. Ide o celkovo piaty druh riečneho delfína, avšak prvý nový od roku 1918. Nový druh dostal vedecké pomenovane Inia araguaiaensis, pričom od blízkej príbuznej inie amazonskej (Inia geoffrensis) sa odlišuje počtom zubov a pravdepodobne aj menšou veľkosťou.
19. Stabilná populácia galapágskych korytnačiek
Populácia obrovských galapágskych korytnačiek druhu Chelonoidis hoodensis z ostrova Espaňola sa vďaka 40-ročnému programu reintrodukcie zväčšila z pôvodných 15 jedincov na viac ako tisíc a momentálne je dostatočne stabilná, aby ďalej prežila aj bez ľudského zásahu. Potvrdila to detailná štúdia miestneho ekosystému, ktorú vypracovali americkí a ekvádorskí vedci na čele s Jamesom Gibbsom zo State University of New York.
20. Pomýlení uškatci
Vedci z University of Pretoria v Juhoafrickej republiky zdokumentovali tri nové prípady, keď sa mladé samce uškatcov antarktických (Arctocephalus gazella) pokúsili o pohlavný styk s tučniakmi patagónskymi (Aptenodytes patagonicus). Odborníci toto netradičné sexuálne správanie zaznamenali na neobývanom Marionovom ostrove v Indickom oceáne, pričom sa im ho podarilo aj nafilmovať.
Uškatec antarktický je tak jediným druhom plutvonožca, u ktorého zaznamenali pokusy o párenie so živočíchom patriacim do úplne inej triedy. Vedci si navyše myslia, že v tomto prípade ide o správanie, ktoré sa uškatce na spomínanom ostrove od seba učia.
21. Straky sa lesklých predmetov boja
Britskí psychológovia z univerzity v Exeteri vyvrátili známy mýtus o tom, že straky obyčajné (Pica pica) priťahujú lesklé predmety. Ich výskum dokázal, že v skutočnosti sa straky lesklých predmetov boja, a to pravdepodobne z dôvodu, že ide o objekty, ktoré nepoznajú a považujú ich za nebezpečné.
22. Znovuobjavený vyhynutý druh netopiera
Austrálski vedci z The University of Queensland objavili na juhovýchode Papuy Novej Guiney netopiera druhu Pharotis imogene, ktorý odborníci považovali za vyhynutý. Naposledy ho totiž videli ešte v roku 1890. Študentky spomínanej univerzity Catherine Hughes a Julie Broken-Brow však v júli 2012 chytili jednu samicu, o ktorej si pôvodne mysleli, že patrí k príbuznému druhu Nyctophilus microdon. Netopiera následne uložili do zbierok miestneho národného múzea, odkiaľ si ho o necelé dva roky neskôr vypožičal Harry Parnaby z Australian Museum. Ten následne zistil, že v skutočnosti ide o druh Pharotis imogene.
23. Tajomstvo lietajúcich hadov
Americkí experti z Virginia Polytechnic Institute and State University objavili tajomstvo lietajúcich hadov z rodu Chrysopelea. Vedci zistili, že tieto nezvyčajné plazy žijúce v juhovýchodnej Ázii pri lete vzduchom radikálne menia tvar tela. Okrem zmeny tela vytvárajú zvláštny vlniaci sa pohyb.
24. Neznámy druh ryby v Mariánskej priekope
Vedci z projektu Hadal Ecosystems Study (HADES) nafilmovali v Mariánskej priekope v hĺbke 8145 metrov doteraz neznámy druh ryby patriacej pravdepodobne do čeľade Liparidae. Je to vôbec najväčšia hĺbka, v akej sa podarilo zaznamenať živú rybu. Predchádzajúci rekord bol 7700 metrov z roku 2008, keď vedci objavili v Japonskej priekope skupinu rýb druhu Pseudoliparis amblystomopsis z rovnakej čeľade.
25. Oživený mach po 1530 rokoch v antarktickom ľade
Britským odborníkom z British Antarctic Survey a University of Reading sa podarilo oživiť mach druhu Chorisodontium aciphyllum, ktorý bol 1530 rokov v antarktickom ľade. Ide o vôbec najstaršiu rastlinu, ktorú sa podarilo znovu priviesť k životu. Doterajší rekord bol pritom približne iba dvadsať rokov.
26. Prehistorický cicavec s menom po Mickovi Jaggerovi
Americkí a egyptskí paleontológovia popísali nový druh prehistorického cicavca, ktorého pomenovali po frontmanovi britskej kapely The Rolling Stones Mickovi Jaggerovi. Cicavec, ktorý žil pred 19 miliónmi rokov na území dnešného severozápadného Egypta, dostal vedecký názov Jaggermeryx naida, čo v preklade znamená Jaggerova vodná nymfa. Vedci sa rozhodli tvora po 71-ročnom spevákovi pomenovať pre jeho veľký pysk.
27. Chodiace prehistorické kengury
Americkí a španielski vedci zverejnili štúdiu o tom, že gigantické prehistorické kengury z podčeľade Sthenurinae sa pravdepodobne pohybovali pomocou chôdze na zadných končatinách. K tomuto záveru došli vďaka porovnaniu veľkosti a tvaru kostí súčasných kengúr a druhov podčeľade Sthenurinae, ktoré vyhynuli pred približne 30-tisíc rokmi.
28. Priekopník v rozmnožovaní pomocou vnútorného oplodnenia
Medzinárodný tím vedcov na čele s Johnom Longom z Flinders University v austrálskom Adelaide zistil, že prehistorická ryba druhu Microbrachius dicki je najstarším známym stavovcom, ktorý sa rozmnožoval pomocou vnútorného oplodnenia. Microbrachius dicki patril do vyhynutej triedy plakoderm, žil pred približne 385 miliónmi rokov v jazerách na území dnešného Škótska a dorastal do dĺžky osem centimetrov.
Vedecky ho popísali už v roku 1888, no až teraz si Long všimol, že niektoré jedince tohto druhu majú zvláštne kostené orgány v tvare písmena L. Po podrobnom preskúmaní zistil, že v skutočnosti išlo o samčí pohlavný orgán. U samíc následne objavil malé kostené štruktúry, ktoré slúžili na uchytenie samčieho pohlavného orgánu.
29. Dvakrát väčší vták ako albatros
Americký paleontológ Daniel Ksepka z North Carolina State University popísal fosílne pozostatky najväčšieho známeho lietajúceho vtáka. Rozpätie krídel druhu Pelagornis sandersi dosahovalo od 6,1 do 7,3 metra, čo je dvakrát viac než u albatrosa sťahovavého (Diomedea exulans), ktorý je najväčším žijúcim lietajúcim vtákom.
Fosíliu Pelagornisa sandersi objavili ešte v roku 1983 pri stavbe nového terminálu na letisku v Charlestone v Južnej Karolíne a následne ju umiestnili do Charlestonského múzea, no až teraz sa Ksepkovi podarilo zistiť, že ide v skutočnosti o zatiaľ nepopísaný druh.
30. Trojmetrová korytnačka
Americký amatérsky paleontológ Gregory Harpel objavil chýbajúcu časť ramennej kosti prehistorickej morskej korytnačky druhu Atlantochelys mortoni, vďaka ktorej mohli vedci odhadnúť veľkosť tohto plaza, ktorý žil pred približne 70 až 75 miliónmi rokov. Korytnačku popísali ešte v roku 1849 na základe časti ramennej kosti, ktorú objavili v New Jersey.
Teraz sa však Harpelovi podarilo nájsť aj druhú časť kosti, pričom vedci z Academy of Natural Sciences of Drexel University na čele s Tedom Daeschlerom po spojení oboch častí odhadli, že Atlantochelys mortoni meral približne tri metre, čím bol jednou z najväčších morských korytnačiek vôbec.
31. Fosílie najväčšieho známeho dinosaura
Argentínskym paleontológom z Museo Paleontológico Egidio Feruglio sa podarilo odkryť fosílne pozostatky pravdepodobne najväčšieho známeho dinosaura, ktorý bol tak zároveň aj najväčším suchozemským živočíchom na Zemi. Zatiaľ nepomenovaný sauropod z nadčeľade Titanosauroidea meral podľa odhadov vedcov až 40 metrov a vážil 77 ton.
